späť na všetky články
Aktuality

Dopad novo-zavedených protipandemických opatrení podmieňujúcich vstup zamestnancov na pracovisko v režime OTP vo svetle ochrany osobných údajov

22. novembra 2021

Predchádzanie šírenia nákazy na pracoviskách

Zhoršujúca sa situácia spojená so šírením nákazy COID-19 so sebou prináša zvyšujúce sa požiadavky na výkon efektívnej kontroly pohybu osôb a monitorovanie ich zdravotného stavu. Pandemická komisia vlády Slovenskej republiky v rámci vykonanej odbornej analýzy vyhodnotila, že jedným z najväčších zdrojov šírenia nákazy je práve pracovisko, na ktorom dochádza k pravidelnému a častému kumulovaniu veľkého množstva osôb. Povinnosť zamestnávateľa kontrolovať zdravotné údaje svojich zamestnancov vo vzťahu k ochoreniu COVID-19 nebola doposiaľ priamo právne regulovaná, pričom pretavenie tejto problematiky do praxe so sebou prinášalo vlnu znepokojenia a negatívnych emócií.

Na zasadnutí Vlády Slovenskej republiky uskutočnenom dňa 18.11.2021 však došlo k vydaniu uznesenia č. 665/2021, ktoré Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky uložilo povinnosť vydať vyhlášku, ktorou nariadi dočasne podmieňovanie vstupu zamestnanca na pracovisko zamestnávateľa preukázaním sa potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19 alebo vykonaním testu na ochorenie COVID-19 u zamestnávateľa.

Vyhláška a jej dopad na oblasť osobných údajov zamestnancov

Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky bola uverejnená vo Vestníku vlády Slovenskej  dňa 24.11.2021 a účinnosť nadobudla dňa 29.novembra 2021 (ďalej len ako „Vyhláška“).

Vyhláška teda s účinnosťou od 29. novembra 2021 ukladá zamestnávateľom povinnosť podmieniť  vstup na pracovisko alebo do iných priestorov zamestnávateľa len pre zamestnancov v režime známom pod skratkou OTP (t.z. očkovaný, testovaný alebo prekonal ochorenie COVID-19) a za týmto účelom vykonávať pravidelné kontroly.

Vyhláška sa vzťahuje na všetkých zamestnancov, ako aj iných spolupracovníkov zamestnávateľa, a to bez ohľadu na právny titul spolupráce. Môže sa teda jednať tak o zamestnancov v trvalom pracovnom pomere, ako aj o osoby vykonávajúce prácu na základe iného zmluvného vzťahu, napr. na základe dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študenta. Úprava sa dotýka aj mandátnych zmlúv uzatváraných podľa Obchodného zákonníka (tzv. manažérske zmluvy) resp. zmlúv o spolupráci. Zamestnanci, ktorí nie sú v režime OTP majú v zmysle Vyhlášky zákaz vstupu na pracovisko, s výnimkou zamestnancov, ktorí na pracovisku alebo v iných priestoroch zamestnávateľa neprichádzajú do styku s inými osobami.

Prijatie tohto opatrenia teda rozšírilo zamestnávateľom v relatívne krátkom čase rámec zákonných povinností pri vykonávaní monitoringu a evidovaní osobitných kategórií osobných údajov zamestnancov označovaných aj ako tzv. „citlivé údaje“, a to s priamym dopadom na rozšírenie okruhu osobných údajov, ktoré zamestnávateľ (ako prevádzkovateľ) spracováva o zamestnancovi (ako o dotknutej osobe) a s priamym dopadom na okruh spracovateľských operácií, ktoré má zamestnávateľ vykonať v zmysle platnej právnej úpravy vymedzenej zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o ochrane osobných údajov“) a Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES – najmä v súlade s čl. 25, 35 a 46 nariadenia GDPR (ďalej len ako „Nariadenie“).

„Vyhláška svojou stručnosťou nedáva zamestnávateľom akýkoľvek presný a detailný návod pre správne uchopenie svojich nových záväzkov vo vzťahu k ochrane osobných údajov svojich zamestnancov“, hovorí JUDr. Zuzana Zvončeková, a preto je nevyhnutné podriadiť obsah týchto novo-zavedených spracovateľských operácií zamestnávateľa vo vzťahu k citlivým údajom pod režim Zákona o ochrane osobných údajov a nariadením GDPR.

Okruh osobných údajov, ktoré má zamestnávateľ spracovávať

Bežne sa do kategórie osobitných kategórií osobných údajov (tzv. „citlivých údajov“) zaraďujú údaje o  zdravotnom stave zamestnanca, výsledky dychovej/krvnej skúšky na alkohol, potvrdenie o tehotenstve zamestnankyne, potvrdenie o invalidite, údaje o psychickej pracovnej spôsobilosti a pod.

Ohľadne ustálenia okruhu osobných údajov, ktoré sa majú v zmysle novej Vyhlášky spracovávať pri každom jednom zamestnancovi, je nevyhnutné vychádzať z doslovnej dikcie Vyhlášky. Vzhľadom na uvedené, je možné ustáliť nasledovný okruh osobitných kategórií osobných údajov zamestnancov pri sledovaní režimu OTP:

  • údaj, či je zamestnanec zaočkovaný / koľko očkovacích dávok zamestnanec dostal / v akej schéme očkovania (jednodávková/dvojdávková schéma) / kedy došlo k podaniu poslednej dávky / doklad preukazujúci, že zamestnanec sa považuje za zaočkovaného podľa §1, ods. 1 písm. a) v spojení s §1, ods. 2 Vyhlášky), alebo
  • údaj, či zamestnanec prekonal ochorenia COVID-19 / kedy takýto zamestnanec obdržal výsledok pozitívneho RT-PCR testu potvrdzujúceho ochorenie COVID-19 / doklad preukazujúci, že zamestnanec prekonal ochorenie COVID-19 (§1 ods. 1, písm. b) v spojení s § 1 ods. 3 Vyhlášky), alebo
  • údaj o výsledku otestovania zamestnanca na ochorenie COVID-19 / údaj o druhu testovania napr. cez RT-PCR test, LAMP test, antigénový test, nazálny test / údaj o dátume vykonania odberu

Alert systém – ako efektívne nastaviť kontrolné mechanizmy 

Advokátka JUDr. Zuzana Zvončeková vidí, že celé bremeno takto horúcou niťou šitých opatrení na praktický výkon kontroly zamestnávateľa vo vzťahu k jeho zamestnancom a vo vzťahu k spracovaniu s tým spojených interných kontrolných procesov bol doslova hodený na plecia zamestnávateľa. Samotné podmienky a hĺbka vnútornej kontroly režimu OTP vyplýva z Vyhlášky len nepriamo. Preto je možné len predpokladať, že tvorcovia Vyhlášky pri jej tvorbe a pri zohľadňovaní záujmu na ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, mali na zreteli záujem na efektivite kontrolných mechanizmov a na dosiahnutí kontinuálnosti kontrolných mechanizmov u každého zamestnávateľa. Z uvedeného je preto možné len nepriamo predpokladať aký rozsah oprávnení má mať zamestnávateľ pri nakladaní s týmito citlivými údajmi zamestnancov, ich evidovaní a archivácii.

Pri spoločnostiach s vysokým počtom zamestnancov nastane v praxi problém, ako odsledovať zmeny v statuse OTP u každého jedného zamestnanca. Zamestnávateľ by mal vytvoriť akýsi všeobecný alert systém, ktorý ho včas upozorní na blížiaci sa koniec režimu OTP toho ktorého zamestnanca, napr. že zamestnancovi končí platnosť negatívneho výsledku testu na ochorenie COVID-19 (test nesmie byť starší ako 7 dní od odberu), resp. že končí platnosť potvrdenia o prekonaní ochorenia COVID-19 (uplynutie lehoty 180 dní od pozitívneho výsledku testu), resp. že uplynula lehota 1 roka od aplikácie poslednej dávky očkovacej látky v zmysle časových nastavení daných vo Vyhláške.

Zrejme len prax ukáže presné úskalia, s akými sa zamestnávatelia budú stretávať pri kontrole režimu OTP v dennodennej praxi.

Účel spracovania a právny základ spracovania

Účelom spracovávania vyššie vymenovaných citlivých údajov zamestnancov je výkon zdravotného dohľadu a monitorovanie režimu OTP vo vzťahu ku všetkým zamestnancom zamestnávateľa. V zmysle  recitálu (53) Nariadenia – osobitné kategórie osobných údajov, ktoré si zasluhujú vyššiu ochranu, by sa mali spracúvať len na zdravotné účely, ak je to potrebné na dosiahnutie týchto účelov v prospech fyzických osôb a spoločnosti ako celku, najmä v súvislosti s riadením služieb a systémov zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti vrátane spracúvania takýchto údajov manažmentom a ústrednými národnými zdravotníckymi orgánmi na účely kontroly kvality, informácií potrebných pre riadenie a všeobecného vnútroštátneho a miestneho dohľadu nad systémom zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti, a zabezpečenia kontinuity zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti a cezhraničnej zdravotnej starostlivosti alebo zdravotnej bezpečnosti, monitorovania a varovných účelov, alebo na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo na štatistické účely na základe práva Únie alebo práva členského štátu, ktoré musí spĺňať cieľ verejného záujmu, ako aj na štúdie uskutočňované vo verejnom záujme v oblasti verejného zdravia.

Právnym základom spracovávania týchto osobných údajov je Článok  6 ods. 1 písm. c) Nariadenia, Zákonník práce, Zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva v spojení s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 665/2021 zo dňa 18. 11 2021.

S ohľadom na zachovanie zásady minimalizácie uchovávania osobných údajov, sa môžu osobné údaje uchovávať najneskôr dovtedy, kým je to potrebné na účel, na ktorý sa osobné údaje spracúvajú. Zamestnávateľ tak má uchovávať osobné údaje zamestnanca spravidla po dobu  trvania jeho pracovného pomeru resp. iného právneho vzťahu zakladajúceho vzájomnú spoluprácu, a to na dosiahnutie sledovaného účelu spracúvania. Prevádzkovateľ zlikviduje osobné údaje z tohto informačného systému po tom ako pominul vyššie uvedený účel, na ktorý sa osobné údaje spracúvajú. Osobné údaje sa môžu uchovávať dlhšie, ak sa majú spracúvať výlučne na účel archivácie, na vedecký účel, na účel historického výskumu alebo na štatistický účel na základe osobitného predpisu.

Zavádzanie protipandemických opatrení a najmä rýchlosť akou dochádza k ich prijímaniu a následným zmenám vytvára v spoločnosti veľkú vlnu kritiky a tlak tak na strane zamestnancov, ako aj na strane zamestnávateľov. Prijímané opatrenia /obmedzenia výrazným spôsobom rozširujú povinnosti zamestnávateľov a rovnako tak zasahujú do zákonných práv zamestnancov, ktorí keď sa od 29. novembra 2021 nepreukážu niektorým z vyššie uvedených potvrdení o splnení režimu OTP, nebudú môcť nastúpiť do práce a zároveň to bude považované za prekážku na strane zamestnanca. Takýto zamestnanec nebude mať nárok na mzdu a zároveň ani na kompenzáciu mzdy zo strany štátu. Uvedené považujem za vážny zásah do ústavných práv a slobôd zamestnancov a neprimerané zaťažovanie zamestnávateľov procesmi, ktoré z logistického a praktického hľadiska môžu mať vážny dopad na jeho ďalšie fungovanie.