Po zmene politického systému a prechode na trhovú ekonomiku, keď dochádzalo postupne k jej otváraniu pre zahraničných investorov, rástla u nás potreba vzniku nových profesií spadajúcich svojim charakterom pod profesiu účtovného odborníka. Začali vznikať profesie ako audítor, daňový poradca, služby externého vedenia účtovníctva, účtovný a ekonomický konzultant atď.. Poskytovanie týchto služieb je vysoko odborná činnosť. Historicky, počas vývoja týchto profesií v podmienkach našej ekonomiky dochádzalo k rôznym snahám o ich reguláciu zo strany štátu, alebo novovznikajúcich profesijných organizácií. Až do podoby, ktorú tu vidíme v súčasnosti.
Profesiu účtovníctva na Slovensku po odbornej stránke podporuje Slovenská komora certifikovaných účtovníkov (SKCÚ) prostredníctvom certifikácie svojich členov. Napriek tomu, nie je regulovaná dostatočne či už zo zákona, alebo zo strany profesijných organizácií. Je to najmä z dôvodu, že podnikanie v oblasti poskytovania účtovných služieb je na Slovensku od roku 2001 možné na základe voľnej živnosti. Rovnako členstvo v súvisiacej profesijnej organizácii nie je povinné.
Táto benevolencia v regulácii tejto dôležitej profesie veľmi neprospela nášmu ekonomickému systému. V praxi sa z týchto dôvodov do oblasti poskytovania účtovníckych služieb dostávajú aj menej kompetentní, odborne a eticky slabšie vybavení podnikatelia, čo môže mať negatívny vplyv na výkazníctvo spoločností a následne aj na príjmy štátneho rozpočtu.
Keď sa pozrieme na oblasť štatutárneho auditu (audit účtovných závierok), vidíme tu významné rozdiely v úrovni regulácie v porovnaní s oblasťou účtovníctva. Profesia audítora je regulovaná celosvetovo na báze medzinárodných profesijných a odborných organizácií. Spadá pod Medzinárodné audítorské štandardy (ISA), ktoré vydáva medzinárodný odborný garant tejto profesie, Medzinárodná federácia účtovníkov (IFAC). Tieto štandardy usmerňujú rámec a spôsob výkonu auditu a rovnako kladú dôraz na nezávislosť a etické štandardy samotných audítorov tak v našich podmienkach, ako aj globálne. Samozrejme, oblasť auditu je regulovaná aj zo strany štátu, formou zákonných úprav, ktoré definujú najmä podmienky, ktoré entity chce mať štát pod „kontrolou“ štatutárneho auditu. Tieto podmienky sú v globálnom priestore v princípe dosť homogénne, reagujúce na ekonomickú a kultúrnu vyspelosť jednotlivých krajín. V našich podmienkach sa však v predchádzajúcich obdobiach významne zmenili, pričom táto zmena nereflektovala na zmeny ekonomických potrieb štátu, ale mala skôr politický podtext.
Novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve schválenou dňa 9.7.2020 nastali zmeny v povinnosti overovať účtovnú závierku audítorom. Zmena bola prijatá v rámci tzv. podnikateľského kilečka, v rámci opatrení, ktoré mali zlepšiť podnikateľské prostredie a aspoň čiastočne odbúrať všadeprítomnú byrokraciu, s ktorou musia podnikatelia na Slovensku zápasiť. Opatrenia na zníženie byrokracie sú iste potrebné, ale či je tou správnou cestou aj významný zásah do regulácie audítorskej profesie nechám na posúdení kompetentných.
V rámci tejto právnej úpravy totiž došlo k zvýšeniu limitov, pri prekročení ktorých vzniká spoločnostiam povinnosť dať si overiť účtovnú závierku štatutárnym audítorom. Toto zvýšenie sa realizuje postupne v rokoch 2021 až 2022, pričom v tomto prípade je extrémne, celkovo v porovnaní s rokom 2019 až štvornásobné. Z povinnosti mať účtovníctvo overené štatutárnym audítorom budú od roku 2022 oslobodené spoločnosti, ktorých celková suma majetku neprekročí 4 000 000 EUR, ich čistý obrat neprekročí 8 000 000 EUR a počet zamestnancov neprekročí 50 ľudí (stačí nedosiahnuť dve z uvedených kritérií).
V rámci európskeho priestoru sa jedná o bezprecedentné navýšenie kritérií na výkon auditu, a tak očakávane prišli nesúhlasné argumentácie odbornej verejnosti, vrátane profesijnej organizácie zastrešujúcej výkon auditu (Slovenská komora audítorov – SKAU). K ním sa pridal aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý podporil všetky dostupné kontrolné mechanizmy, ktoré má štát k dispozícii.
Je zrejmé, že touto právnou úpravou dochádza k postupnému úbytku spoločností, ktoré musia mať overenú účtovnú závierku audítorom. Podľa odborných odhadov, len pri poslednom stupni zvýšenia, ktoré sa týka roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 sa tento úbytok bude týkať približne 6 500 subjektov so sumárnym obratom 25 – 50 miliárd EUR.
Je reálne a preukázateľné (aj priamo z mojich skúseností so spoločnosťami, kde sme robili prvý audit), že auditované účtovné závierky sú významne kvalitnejšie, čo sa týka objektívneho zobrazenia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva a tiež v oblasti vykázania daní. V tejto súvislosti sa dá očakávať, že množstvo spoločností „oslobodených spod kontroly audítora“ nebude dostatočne dbať na kvalitu účtovných a daňových výstupov, resp. budú mať priestor na ich skreslenie, čo sa v prvom rade nepriaznivo prejaví v príjmoch štátneho rozpočtu. To je ešte závažnejšie v aktuálnej situácii, kedy všetci čelíme koronakríze a súvisiacim zvýšeným výdavkom a reálne odhadovaným nižším príjmom do rozpočtu štátu.
Komplikácie s tým pravdepodobne vzniknú aj bankám, ktoré sa pri poskytnutých úveroch spravidla spoliehajú práve na účtovné závierky overené audítorom. Pri spoločnostiach, ktoré túto povinnosť po novom nebudú mať, si banky budú musieť nastaviť iné mechanizmy na verifikáciu účtovníctva klientov, resp. im odmietnu úvery poskytnúť podľa požadovaných parametrov (výška, úrok, covenanty).
Audit je napriek legislatívnym zmenám a obmedzeniam veľmi užitočný pre spoločnosti už svojou samotnou podstatou. Predstavuje totiž nezávislé overenie, či účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný obraz o finančnej situácii a výsledkoch hospodárenia firmy. Audítor musí byť od spoločnosti nezávislý, a preto overená účtovná závierka je v očiach jej používateľov dôveryhodnejšia, čo môže byť pre spoločnosť dôležité z viacerých hľadísk (napr. v očiach banky bude spoločnosť pravdepodobne dôveryhodnejší partner pri žiadosti o nový bankový úver, rovnako pre prípadné rozšírenie obchodných vzťahov, existujúcich, resp. potencionálnych nových obchodných partnerov a pod.).
V rámci auditu sa audítor zameriava nielen na kontrolu finančných informácií prezentovaných v účtovnej závierke, ale svoju pozornosť rovnako smeruje aj k posudzovaniu kvality vnútorného kontrolného systému hlavných podnikových procesov, ktorý by mal byť schopný predchádzať, alebo odhaľovať prípadné chyby a podvody napríklad v oblasti nákupov, výnosov, správy majetku a pod.. Toto je ďalší aspekt významu auditu pre majiteľov spoločností. Jeho zistenia v tejto oblasti môžu odhaliť slabé miesta v interných kontrolách, relevantné pre vznik systémových chýb, resp. priestor na podvod. Následne môže spoločnosti odporučiť prijatie opatrení, ktoré uvedené riziká eliminujú. Má teda vplyv aj na edukovanie manažmentu a majiteľov spoločností v otázkach zásadných pre efektívne, etické a transparentné fungovanie a prezentovanie ich spoločností.
Vplyv auditu je tak dôležitý nielen pre štát ako správcu aktív celej našej spoločnosti, ale aj pre vlastníkov a manažment samotných firiem, a to bez ohľadu na jeho reguláciu formou legislatívnych zmien, založených častokrát viac na politických, ako ekonomických aspektoch.
