Téme s najčastejšie používanými metódami stanovenia transferových cien sme sa už minule venovali. Aby však bolo možné využiť jednu z metód a správne nastaviť transferovú cenu medzi závislými osobami, je vo väčšine prípadov potrebné určiť nezávislú trhovú cenu pomocou vybraného ukazovateľa vyjadreného trhovým rozpätím.
V prvom rade je potrebné vysvetliť, čo sa skrýva pod pojmom „benchmark“ alebo „benchmark study“. Pojem benchmark označuje tzv. porovnávaciu analýzu, pomocou ktorej je možné vyhľadať porovnateľné nezávislé spoločnosti, a teda relevantné finančné údaje, pre potreby určenia nezávislej transferovej ceny pomocou výpočtu trhového rozpätia špecifického ukazovateľa (napr. čistá zisková prirážka).
Benchmark je tak kľúčovou súčasťou pri stanovovaní transferových cien, a teda aj kľúčovou súčasťou dokumentácie o transferovom oceňovaní. Pre potreby vyhľadania relevantných finančných dát pri bežných transakciách je najčastejšie využívaná komerčná databáza ORBIS, ktorej súčasťou je modul TP Catalyst, a pre účely porovnávania licenčných poplatkov sú najčastejšie využívané databázy RoyaltyStat a RoyaltySource.
Samotný benchmark sa skladá z vyhľadávacej stratégie, zadávanej vo vybranej databáze, a z určenia trhového rozpätia. Obsahom vyhľadávacej stratégie je súbor kritérií, pomocou ktorých sú vyhľadávané porovnateľné spoločnosti vykonávajúce porovnateľné transakcie ako závislé osoby v kontrolovaných transakciách.
Medzi najčastejšie využívané kritériá pri bežných transakciách patria:
• nezávislosť spoločnosti,
• geografické podmienky,
• činnosť spoločnosti,
• finančná výkonnosť spoločnosti.
Je potrebné pripomenúť, že každá z vyššie uvedených databáz má špecifické možnosti zadávania a definovania kritérií, a tým aj špecifické možnosti vyhľadania relevantných údajov.
Výsledkom zadania kritérií do vyhľadávania v databáze je súbor porovnateľných spoločností. Následne by mala byť každá výsledná spoločnosť vymedzená kritériami podrobená manuálnemu skúmaniu, či skutočne vykonáva porovnateľné činnosti a transakcie ako závislé osoby.
Po vyhľadaní konečnej vzorky porovnateľných spoločností, a teda relevantných údajov, je možné stanoviť pomocou metód transferového oceňovania nezávislú transferovú cenu – v praxi stanovenú v určitom trhovom rozpätí.
Na záver je vhodné podotknúť, že problematika bencharku je oveľa komplexnejšou témou, avšak o to významnejšou v súvislosti s problematikou transferového oceňovania.
