Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí je v dnešnej dobe čoraz váženejšou témou nie len na Slovensku, ale predovšetkým v celej Európskej únii. Inštitúcie Európskej únie tak reagujú na zhoršujúci sa problém a vydávajú smernice, ktorými sa snažia riešiť súčasnú a neustále sa vyvíjajúcu situáciu.
Už v roku 1999 bol zriadený Európsky úrad pre boj proti podvodom – OLAF. Jedná sa o nezávislý úrad zodpovedný za vykonávanie vyšetrovaní podvodov, korupcie a iných nezákonných činností, vrátane zneužitia úradnej moci v rámci európskych inštitúcií.
Vzhľadom na plnenie si záväzkov z titulu členstva v Európskej únii aj na Slovensku vznikol obdobný kontrolný orgán – Odbor Národný úrad pre OLAF, ktorý funguje ako koordinačný úrad boja proti podvodom.
Z vyššie spomenutých smerníc aj Slovensku vznikli mnohé povinnosti, pričom na nich zákonodarcovia reagujú novoprijatým zákonom o centrálnom registri účtov. Zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s prevádzkou registra účtov, ktorý oprávneným orgánom verejnej moci umožní rýchly elektronický prístup k týmto informáciám. Samotný register bude Ministerstvom financií SR uvedený do prevádzky už 1. januára 2022. Zriadením centrálneho registra by sa mal zabezpečiť rýchly, bezpečný a pritom jednoduchý spôsob získavania informácií o majiteľoch či disponentoch bankových a platobných účtov, bezpečnostných schránok a o konečných užívateľoch výhod.
Kriminálnemu úradu finančnej správy SR sa predmetným zákonom ustanovuje povinnosť poskytovať úradu OLAF na jeho žiadosť informácie o bankových účtoch vo vzťahu ku všetkým vyšetrovaniam, ktoré úrad OLAF vykonáva podľa nariadenia, čím bude zabezpečené systémové poskytovanie týchto informácií jedným orgánom.
V súvislosti s vyššie uvedeným tak vznikajú povinnosti aj mimovládnym subjektom – bankám. Po novom budú banky povinné elektronicky zapisovať údaje do registra účtov na dennej báze. Upravuje sa tak aj prelamovanie bankového tajomstva a to vo vzťahu ku Kriminálnemu úradu finančnej správy SR.
Mení sa aj definícia neobvyklej obchodnej operácie tak, aby banky nahlasovali aj obchody, pri ktorých existuje predpoklad, že výnosy z nich nielen boli či budú použité na financovanie trestnej činnosti, ale by aj mohli súvisieť s trestnou činnosťou. Zmeny sa týkajú aj problematiky konečného užívateľa výhod, ktorý by mal byť po novom dôkladnejšie preverovaný.
Na záver je vhodné znovu pripomenúť, že všetky nové pravidlá, povinnosti a zmeny niektorých definícii by mali slúžiť ku boju proti korupcii a praniu špinavých peňazí, ktoré častokrát končia aj za účelom financovania terorizmu.
