Daňové trestné činy nepochybne tvoria nemalú časť páchaných trestných činov a v zmysle cyklu článkov zameraných na daňové témy sme sa Vám rozhodli priblížiť i túto časť právneho oboru.
Vzhľadom na rozsiahlosť tematiky sme článok zameraný na časť problematiky rozdelili na nasledujúce body:
– Úvod
– Pojem daň a poistné
– Skutkové podstaty jednotlivých daňových trestných činov
– Záver
1. Úvod
Podľa štatistík Ministerstva vnútra Slovenskej republiky tvorili v roku 2019 daňové trestné činy 43% z celkového počtu zistených ekonomických trestných činov. Celkový počet zistených daňových trestných činov za rok 2019 na celom území Slovenskej republiky bol zaznamenaný na úrovni 5713 trestných činov, tj. v rozsahu 10 % zo všetkých zistených trestných činov na území Slovenskej republiky.
Daňové trestné činy sú súčasťou skutkových podstát osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len ako „Trestný zákon“). Nájdeme ich konkrétne v piatej hlave (trestné činy hospodárske), diel tretí Trestného zákona (trestné činy proti mene a trestné činy daňové), a ešte konkrétnejšie ide o trestné činy podľa:
– § 276 Trestného zákona – Skrátenie dane a poistného
– § 277 Trestného zákona – Neodvedenie dane a poistného
– §277a Trestného zákona – Daňový podvod
– § 278 Trestného zákona – Nezaplatenie dane a poistného
– § 278a Trestného zákona – Marenie výkonu daní
Už ako zo samotného názvu skutkových podstát jednotlivých trestných činov vyplýva, tak nosným prvkom je pojem daň a poistné.
2. Pojem daň a poistné
a) Pojem daň
Pod pojmom daň rozumieme povinnú, zákonom ustanovenú finančnú sumu, ktorú fyzická alebo právnická osoba odvádza zo svojich príjmov alebo na základe iných zákonom ustanovených skutočností v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov.
Dane delíme z hľadiska teórie na priame a nepriame. V prípade, že daňovník dane je zároveň i platiteľom danej dane, ktorej sa týka subjektívna daňová povinnosť ide o tzv. priamu daň. Priame dane zaťažujú právnické a fyzické osoby a vyrubujú sa z ich majetku či príjmu. Typickým príkladom je daň z príjmu fyzickej osoby, daň z príjmu právnickej osoby či miestne dane, a to daň z nehnuteľností, daň za užívanie verejného priestranstva či daň za ubytovanie. V prípade, že je daň súčasťou ceny určitého dodávaného tovaru, či služby vzniká rozdiel medzi tým, kto daň ako súčasť ceny tovaru či služby zaplatí a kto danú daň do príslušného určeného rozpočtu odvádza, Príkladom sú daň z pridanej hodnoty či spotrebné dane.
b) Pojem poistné
Pod pojmem poistné rozumieme poistné na sociálne poistenie v zmysle zák. č. 431/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len ako „Zákon o sociálnom poistení“). V zmysle Zákona o sociálnom poistení ide o poistné, ktoré platia určené subjekty za účelom vzniku nároku jeho uplatnenia v rozsahu zákonom stanovených dávok. Ide o nemocenské dávky (nemocenské, ošetrovné), dôchodkové (starobný, invalidný dôchodok), či úrazové dávky (úrazový príplatok) či dávky v nezamestnanosti. Taktiež pod pojmom poistné rozumieme poistné na verejné zdravotné poistenie v zmysle zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o zdravotnom poistení“). V zmysle Zákona o zdravotnom poistení ide o povinné verejné zdravotné poistenie alebo dobrovoľné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Do pojmu poistné zahrňujeme i príspevok na dôchodkové sporenie.
3. Skutkové podstaty jednotlivých daňových trestných činov
§ 276 Trestného zákona – Skrátenie dane a poistného
Skrátenia dane sa páchateľ, daňovník či iná osoba k tomu spôsobilá, dopúšťa skutku, v zmysle ktorého je mu príslušným orgánom vyrubená nižšia daň ako by bola vyrubené v prípade, riadneho zákonom stanoveného postupu, resp. k vyrubeniu dane nakoniec vôbec nedôjde. Pre účely tejto skutkovej podstaty je skrátením dane i vylákanie daňovej výhody.
V praxi najčastejšími prípadmi skutkov, v zmysle tejto skutkovej podstaty, je nepriznanie celkovej výšky príjmov a tým zníženie základu dane, napr. nevystavenie faktúry (pokladničného dokladu) či nezahrnutím príjmu do účtovníctva. Príkladom môže byť taktiež nedovolené zvýšenie výdavkov za účelom zníženia základu dane, tj. daňový subjekt má síce doklad, ktorý preukazuje dodanie určitej „služby“, avšak tá nebola realizovaná, Dopadom daňovej kontroly v tomto prípade býva neuznanie oprávnenosti výdavku a vyrubenie dodatočnej daňovej povinnosti.
§ 277 Trestného zákona – Neodvedenie dane a poistného a §277 a Daňový podvod
Neodvedenia dane a poistného sa páchateľ dopustí, keď prostriedky, ktoré má vo svojej dispozícii napr. na základe zrážky zo mzdy zamestnanca, nepoužije spôsobom, ktorý zákon určuje či predpokladá, tj. neodvedie ich do zákonom stanoveného rozpočtu. Zároveň do novely č. 246/2012 Trestného zákona s účinnosťou od 01.10.2012 bola súčasťou tohto ustanovenia i druhá alinea (nečíslovaný odstavec), ktorá spočívala v skutku, ktorým si páchateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane, hoci na jej vrátenie nemá zákonný nárok a môžeme ju tak považovať za osobitný druh podvodu. Po vyššie uvedenej novele bola vytvorená samostatná skutková podstata pod § 277a Trestného zákona, a to Daňový podvod. K rozdeleniu vyššie uvedených dvoch skutkových podstát došlo i s úmyslom zjednotiť výklad použitia účinnej ľútosti pri zániku trestnosti daného trestného činu podľa § 277 Trestného zákona. Zákonodarca zároveň vylúčil možnosť uplatnenia účinnej ľútosti v súvislosti s trestným činom daňového podvodu podľa §277a Trestného zákona.
Najčastejšie pôjde o situácie v súvislosti s daňou z príjmu zo závislej činnosti – zamestnanec (daňovník), ktorého príjem je predmetom dane zo závislej činnosti a zamestnávateľ je platiteľom dane. Zamestnávateľ si však neplní svoju povinnosť a i napriek tomu, že preddavok na daň zamestnancovi zo mzdy zráža, neodvádza ho daňovému úradu riadne a včas. Dôležité je tiež uviesť, že predpokladom trestnej zodpovednosti je skutočnosť,, že zamestnávateľ má dostatok prostriedkov na výplatu hrubej mzdy zamestnanca. V prípade, že to tak nie je, nebude naplnená skutková podstata trestného činu podľa tohto ustanovenia Trestného zákona. Nie je však vylúčené spáchanie tohto trestného činu ani vo vzťahu k iným typom daní.
§ 278 Trestného zákona – Nezaplatenie dane a poistného
Páchateľ tohto trestného činu neplní zákonom uloženú povinnosť zaplatiť splatnú daň alebo poistné. Čo je rozhodujúco rozlišovacou skutočnosťou oproti trestným činom neodvedenia dane a poistného či skrátenia dane a poistného. Z pohľadu trestnej zodpovednosti je rozhodujúcim faktorom splatnosť dane či poistného, ktoré sú určené príslušnými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi jednotlivé dane, resp. poistenie. V aplikačnej praxi i odbornej diskusii prebieha polemika o tom, či naplnením tejto skutkovej podstaty je i neodvedenie preddavkov na daň, ktoré sa fakticky započítavajú na úhradu dane za zdaňovacie obdobie. Avšak v zmysle zásad trestného práva v nadväznosti na jazykový výklad daného ustanovenia je dôležité k tejto otázke pristupovať veľmi citlivo a podľa nášho názoru skôr mierne reštriktívne, v neprospech argumentácie naplnenia skutkovej podstaty.
4. Záver
Záverom je dôležité povedať, že je nutné náležitým postupom pristupovať k daňovo-právnej problematike a rozlišovať trestné a daňové konanie. Uvedené konania sa môžu za istých okolností prelínať, závery zistené v daňovom konaní môžu, samozrejme za splnenia zákonných ustanovení trestného poriadku, slúžiť ako dôkaz v trestom konaní a byť v konečnom dôsledku podkladom na vyvodenie trestnej zodpovednosti. Dokazovanie v daňovom a trestnom konaní však neradno stavať na rovnakú úroveň, hlavne z pohľadu preukazovania objektívnej zodpovednosti v zmysle daňového poriadku, ktorý nepochybne kladie na daňový subjekt väčšie nároky z hľadiska „preukazovania neviny“. V trestnom konaní bude preto vždy prevažujúca a dôsledne uplatňovaná zásada prezumpcie neviny a z nej vyplývajúce pravidlá, že obvinený nedokazuje svoju nevinu a že nedokázaná vina znamená dokázanú nevinu ako i pravidlo in dubio pro reo ťažiskom trestného procesu.
