V súvislosti pretrvávajúcou situáciou spojenou s ochorením COVID-19 je na území Slovenskej republiky už od roku 2020 vyhlásená mimoriadna situácia. Takouto mimoriadnou situáciou rozumieme obdobie ohrozenia alebo pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorou je napríklad aj ohrozenie verejného zdravia II. stupňa nastávajúce pri výskyte prenosného ochorenia, ako napr. ochorenia COVID-19.
Avšak, uznesením vlády č. 722/2021 zo dňa 14.12.2021 bol na území Slovenskej republiky opätovne vyhlásený aj núdzový stav, ktorý bol vyhlásený počnúc dňom 25.11.2021. Núdzový stav je v rámci nášho územia oprávnená vyhlásiť výlučne vláda Slovenskej republiky, pričom nevyhnutným predpokladom je bezprostredná hrozba, resp. prítomnosť ohrozenia života a zdravia osôb. Z časového hľadiska je možné vyhlásiť núdzový stav na nevyhnutne dlhý čas, najdlhšie však na 90 dní. Núdzový stav vyhlásený na základe vyššie uvedeného uznesenia z toho dôvodu skončí najneskôr ku dňu 23.02.2022, avšak len za predpokladu, že nebude predĺžený.
Núdzový stav sa spravuje osobitným ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a jeho vyhlásenie je potrebné považovať za vážny a závažný krok, nakoľko tento osobitný ústavný režim predstavuje umožnenie oprávnených osôb zasahovať do sféry základných práv a slobôd, a to aj nad rámec limitov stanovených Ústavou Slovenskej republiky.
Takýmto zásadným zásahom do osobnej sféry jednotlivca, ako aj skupín osôb, sa sleduje oprávnenie kompetentných štátnych orgánov na rázny zásah do vzniknutej nepriaznivej situácie, a to v záujme čo možno najvčasnejšieho odvrátenia ohrozenia života a zdravia.
V súčasnej situácii je z toho dôvodu nevyhnutné vnímať núdzový stav ako reakciu na neustále zhoršujúci sa stav spojený s ochorením COVID-19 a jeho vyhlásením vláda Slovenskej republiky sleduje práve zlepšenie tohto vyeskalovaného stavu.
Čo však vyhlásenie núdzového stavu predstavuje pre bežného občana a s akými právnymi následkami je vyhlásenie núdzového stavu spojené? V nasledujúcich riadkoch Vám ponúkame prehľad oprávnení dotknutých štátnych orgánov, v rámci ktorých môžu pristúpiť k obmedzeniu základných práv a slobôd občanov resp. vybranej skupiny osôb. Jedná sa najmä o nasledovné oprávnenia:
– oprávnenie obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto,
– oprávnenie uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, poskytovania sociálnych služieb, vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,
– oprávnenie obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,
– oprávnenie obmedziť slobodu pohybu a pobytu,
– oprávnenie zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo.
Okrem zásahov do práv a slobôd podľa vyššie uvedeného ústavného zákona sú s vyhláseným núdzovým stavom spojené aj ďalšie dôsledky, a to na jednej strane tie, ktorými sa štát snaží pomôcť nepriaznivým stavom dotknutým subjektom, no na strane druhej aj tie, ktorými štát trestá zneužívanie takéhoto nepriaznivého stavu spoločnosti. Jedná sa o nasledovné situácie:
– v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie a/alebo núdzového stavu je naplnená výnimka z obmedzenia hotovostných platieb podľa zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov, a teda všeobecný zákaz odovzdať banky a mince (hotovosť) v súhrnnej hodnote 5 000 EUR, resp. v súhrnnej hodnote 15 000 EUR v prípade platieb medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi, sa v čase mimoriadnej situácie a/alebo núdzového stavu neuplatňuje. Z toho dôvodu je absolútne zákonné vykonávať nadlimitné hotovostné platby počas núdzového stavu.
– v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie a/alebo núdzového stavu, platia počas neho ako aj počas dvoch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po ich odvolaní vybrané ustanovenia Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, modifikované osobitnými ustanoveniami v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Príkladmo vyhlásená mimoriadna situácia a/alebo núdzový stav dáva zamestnávateľovi oprávnenie podmieňovať prítomnosť zamestnanca na pracovisku negatívnym testom na prítomnosť ochorenia COVID-19.
– v čase vyhlásenia núdzového stavu, je podľa zákona č. 300/2005 Z. z. trestný zákon v znení neskorších predpisov, možné v rámci spáchania určitého okruhu trestných činov naplniť aj kvalifikačný znak spočívajúci v spáchaní trestnoprávne relevantného konania počas krízovej situácie. Uvedenou krízovou situáciou sa rozumie o.i. aj práve spomínaný núdzový stav. Je však potrebné podotknúť, že trestnoprávne relevantné konanie musí byť spáchané nie len počas trvania krízovej situácie, ale aj v súvislosti s ňou. Príkladmo uvádzame trestné činy, v rámci ktorých sa rozoberaný kvalifikačný znak nachádza: Neoprávnené obohatenie, Podvod, Úverový podvod, Poisťovací podvod, Kapitálový podvod, Subvenčný podvod, Neoprávnené obchodovanie s devízovými hodnotami a poskytovanie devízových služieb, etc.
