späť na všetky články
Právo

Opravné prostriedky v daňovom konaní – mimoriadne opravné prostriedky

22. marca 2022

Ako to vyplýva aj zo samotného názvu tohto druhu opravných prostriedkov, ich uplatnenie predpokladá mimoriadnu situáciu, ktorá zakladá dôvodnú potrebu zasiahnuť do právoplatných rozhodnutí vydaných v daňovom konaní, a teda dôvodnú potrebu narušiť princíp zásadnej nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí. Mimoriadne opravné prostriedky tak v daňovom konaní predstavujú prostriedok preskúmania a prípadnej nápravy skutkových, či právnych nedostatkov rozhodnutí, ktoré už nadobudli právoplatnosť. V daňovom konaní podľa Daňového poriadku rozlišujeme nasledovné mimoriadne opravné prostriedky:

 

1. Obnova konania

Daňový poriadok umožňuje obnovenie konania ukončeného právoplatným rozhodnutím, a to podaním návrhu na obnovu konania. Účelom obnovy daňového konania je opätovné „otvorenie“ už právoplatne ukončenej daňovej veci, za predpokladu kumulatívneho naplnenia všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nasledovné:

 

– existencia právoplatného rozhodnutia,
– existencia aspoň jedného z troch dôvodov obnovy konania,
– dodržanie lehôt na povolenie obnovy konania,
– preukázanie dôvodov, ako aj dodržania zákonných lehôt,
– zaplatenie správneho poplatku,
– obnova konania sa môže povoliť, len ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov.

 

Rozhodnutie nadobúda v zmysle dikcie Daňového poriadku právoplatnosť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom márne uplynul posledný deň lehoty na podanie odvolania. Prvá podmienka, a teda prítomnosť právoplatného rozhodnutia vo veci je daná momentom márneho uplynutia lehoty na podanie odvolania.

 

Daňové konanie môže byť obnovené výlučne z troch dôvodov, ktoré sú taxatívnym spôsobom vymenované v ustanovení § 75 ods. 1 Daňového poriadku. Prvým dôvodom je prítomnosť nových skutočností a/alebo dôkazov, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok napádaného rozhodnutia, no zároveň neboli a nemohli byť uplatnené v pôvodnom daňovom konaní bez zavinenia dotknutého daňového subjektu. Príkladom môže byť nevykonaný dôkaz v podobe svedeckej výpovede, ktorý nebolo možné vykonať v rámci pôvodného konania pre bezvedomie / kómu svedka, a tak s ohľadom na hospodárnosť konania bolo vydané rozhodnutie vo veci samej aj napriek nevykonaniu tohto podstatného dôkazu. Za predpokladu, že sa následne v rámci lehoty na obnovu konania svedok breberie k vedomiu, je daný dôvod na obnovu takéhoto konania. Druhým dôvodom je dodatočné preukázanie nepravdivosti dôkazov, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané, resp. dosiahnutie rozhodnutia trestným činom. Príkladom môže byť situácia, kedy rozhodnutie Správcu dane vo veci samej je poznačené zneužitím právomoci či funkcie, ktorým by došlo k naplneniu skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Tretím dôvodom je rozhodnutie iným orgánom o predbežnej otázke, od ktorej záviselo pôvodné konanie, a to odlišne od spôsobu, ktorým bolo rozhodnuté v pôvodnom konaní.

 

Návrhu na obnovu konania je potrebné podať v lehote šiestich (6) mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania (subjektívna lehota), najneskôr však v lehote troch (3) rokov odo dňa právoplatnosti (objektívna lehota). Lehota troch rokov, a teda objektívna lehota, sa nikdy nepredlžuje, a to ani v prípade ak by tým bola „skrátená“ subjektívna (šesť mesačná) lehota.

 

V neposlednom rade je nevyhnutné naplniť materiálne náležitosti samotného Návrhu na obnovu konania, a teda k predmetnému Návrhu pripojiť aj relevantné dôkazné materiály opodstatňujúce prítomnosť dôvodu obnovy konania a preukazujúce aj splnenie zákonných lehôt. Navyše od uvedeného, vzhľadom na skutočnosť, že Návrh na obnovu konania je podaním, musí spĺňať aj ďalšie povinné všeobecné náležitosti podania v zmysle ustanovenia § 13 Daňového poriadku.

 

2. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže byť podaný najneskôr v lehote troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať.

 

Predmetom preskúmania rozhodnutí je ich zákonnosť. V rámci preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho konania teda dochádza k preskúmaniu právoplatného rozhodnutia len z pohľadu jeho súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôvodom na podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže byť napríklad skutočnosť, že správca dane alebo iný príslušný orgán aplikoval nesprávne ustanovenie zákona, starú právnu úpravu alebo ustanovenie zákona nesprávne vykladal.

 

V rámci daňového konania sú zároveň Daňovým poriadkom predpokladané situácie, v ktorých je aplikácia ustanovení o opravných prostriedkoch (riadnych ako aj mimoriadnych) absolútnym spôsobom vylúčená. Uvedené znamená, že Daňový poriadok vyslovene nepovoľuje preskúmanie rozhodnutí v daňovom konaní, a teda aj v prípade prítomnosti nedostatku rozhodnutia, nie je možné dosiahnuť ich nápravu na základe podnetu dotknutého daňového subjektu. Zo súdneho prieskumu sú v zmysle dikcie Daňového poriadku vylúčené napríklad rozhodnutia o odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku, o platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach, o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku podľa § 70 Daňového poriadku (§ 78), no zároveň aj rozhodnutia o žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty (§ 29), rozhodnutia o žiadosti o predĺženie lehoty (§ 28), voči nulitným rozhodnutiam (§ 64), etc. V uvedených situáciách aj v prípade odôvodnenej nespokojnosti s rozhodnutím Správcu dane nie je možné domáhať sa nápravy a akékoľvek prípadné podania opravných prostriedkov budú zamietnuté. V takýchto prípadoch však mnohokrát vzniká priestor pre Správcu dane na svojvôľu a arbitrárnosť, ktorú nie je možné zákonným spôsobom preskúmať v daňovom konaní.

Autor: Martin Petričko