Spoločnosť v intenciách posledného obdobia celosvetovo zažíva zaťažujúcu situáciu spojenú s pandémiou zapríčinenú ochorením COVID-19. V reakcii na túto neustále eskalujúcu nepriaznivú situáciu boli v rámci územia Slovenskej republiky prijaté rôzne opatrenia, ktorých účelom je na jednej strane zmierniť negatívne následky tohto obdobia, no na strane druhej zároveň aj reagovať na potreby spoločnosti, ktoré z neho vzišli. Medzi takéto opatrenia patrí napríklad prijatie právnej úpravy tzv. Prvej pomoci, ktorá je v súčasnosti v podnikateľskej sfére už všeobecne známa, no pričlení sa k nim aj nové opatrenie v podobe prijatia zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o podpore pri skrátenej práci“).
Účelom prijatého Zákona o podpore pri skrátenej práci je legálne zavedenie pomoci zamestnávateľom v podobe právne nárokovateľnej pomoci, resp. podpory v prípadoch prekážky na strane zamestnávateľa, a teda v prípadoch, kedy zamestnávateľ nie je bez vlastného zavinenia schopný prideľovať svojim zamestnancom prácu v stanovenom rozsahu. Na rozdiel od predchádzajúcich foriem pomoci štátu, ktoré boli naviazané na prítomnosť pandémie a jej následkov, opatrenie v podobe Zákona o podpore pri skrátenej práci bude aplikovateľné v širších intenciách, a teda aj v situáciách, kedy zamestnávateľ pre prítomnosť akéhokoľvek vonkajšieho faktoru (nie len pandémie COVID-19) nebude objektívne schopný prideľovať zamestnancom dohodnutý rozsah práce.
Hoci Zákon o podpore pri skrátenej práci nie je naviazaný výlučne na pandémiu COVID-19, jeho prijatie bolo iniciované práve v jej súvislosti. Zamestnávatelia sa totiž často dostávali do situácie, kedy pre opatrenia smerujúce k zamedzeniu ďalšieho šírenia tohto ochorenia, boli nútení zatvoriť svoje prevádzky alebo ich aspoň obmedziť. Zamestnanci pracujúci v týchto prevádzkach tak nemohli vykonávať prácu v dohodnutom rozsahu pre prekážku na strane zamestnávateľa, za čo im v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení neskorších predpisov, prináleží náhrada mzdy vo výške 60% až 100% jeho priemerného mesačného zárobku. Takáto situácia je pritom pre zamestnávateľa objektívne neúnosná, a preto mala často za následok rušenie pracovných pozícii. Riešenie takejto situácie vo všeobecnosti, a teda nie len pri dôvodoch spätých s pandémiou, poskytuje od 01. marca 2022 práve Zákon o podpore pri skrátenej práci zavedením pracovnoprávneho režimu skrátenej práce, označovanej aj ako tzv. „kurzarbeit“.
O podporu podľa Zákona o podpore pri skrátenej práci môže zamestnávateľ požiadať výlučne počas obdobia skrátenej práce, ktorým sa rozumie čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora, až do momentu skončenia takéhoto obmedzenia činnosti zamestnávateľa. Uvedený vonkajší faktor, ako príčina obmedzení zamestnávateľa, musí zároveň mať len dočasný charakter, nesmela byť prítomná možnosť zamestnávateľa tento vonkajší faktor predvídať a/alebo mu predísť, no navyše musel zapríčiniť obmedzenie zamestnávateľa spočívajúce v prekážke v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. Zákonodarca však výslovne v dikcii Zákona o podpore pri skrátenej práci vylúčil možnosť režimu skrátenej práce a teda aj možnosť nárokovania si podpory s ňou spojenej, v prípade ak vonkajší faktor spočíva v čase vojny a vojnového stavu, sezónnosti vykonávanej činnosti, reštrukturalizácii zamestnávateľa, plánovanej odstávka alebo rekonštrukcie.
Ako sme už uvádzali, podpora pri skrátenej práci nie je koncipovaná ako pomoc výlučne vo vzťahu s pandémiou COVID-19. Na aké iné situácie sa však môže právna úprava skrátenej práce potenciálne aplikovať? Sú to akékoľvek rôznorodé udalosti, ktoré možno v našich zemepisných šírkach považovať za raritné, príkladmo zemetrasenie, hurikán, tornádo, či tsunami. Za každých okolností je však potrebné pamätať na predpoklad predvídateľnosti a predíditeľnosti takejto udalosti, a teda režim skrátenej práce nemožno aplikovať pri udalostiach o ktorých zamestnávateľ mohol a mal vedieť, mohol a mal im predísť, alebo ktoré zamestnávateľ zapríčinil (odstávka energií pre nezaplatené faktúry za energie).
Nárokovateľnosť podpory podľa Zákona o podpore pri skrátenej práci však nie je daná automaticky pri splnení predpokladov režimu skrátenej práce. Možnosť nárokovať, a teda požiadať o túto podporu je daná len tým zamestnávateľom, ktorý okrem kritéria „byť v režime skrátenej práce“ spĺňajú zároveň aj nasledovné predpoklady, a teda zamestnávateľ musí:
– mať ku dňu podania žiadosti odvedené poistné na sociálne poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (t. j. nemať nedoplatky na poistnom, ale môže mať povolené splátky dlžných súm a tieto riadne splácať),
– neporušiť zákaz nelegálneho zamestnávania minimálne 2 roky pred podaním žiadosti,
– mať podpísanú dohodu so zástupcami zamestnancov resp. so zamestnancom (pokiaľ nie sú zástupcovia zamestnancov) o tom, že požiada o poskytnutie podpory, alebo súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory,
– splniť lehotu na podanie žiadosti najneskôr do konca mesiaca, za ktorý o poskytnutie podpory žiada.
Avšak, ani podpora pri režime skrátenej práce nepokryje zamestnávateľovi celkové náklady, ktoré mu vzniknú v súvislosti s prítomnosťou prekážkou v práci na strane zamestnávateľa, hoc sa o túto okolnosť nijakým spôsobom nepričinil. Samotná dikcia Zákona o podpore pri skrátenej práci už v svojom predmete výslovne ustanovuje len „čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa.“
Výška takto vymedzenej podpory sa pritom vyčísli ako 60% z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje, a to za každú jednu hodinu trvania vyššie špecifikovanej prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Uvedený výpočet môže znieť na prvý pohľad nezrozumiteľne, avšak pri dôslednom a postupnom dodržaní jednotlivých krokov nie je nijakým spôsobom zložitý. Príkladmo poukazujeme na výpočet podpory, v prípade skrátenej práce v roku 2022:
1. Určíme si výšku priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve podľa údajov Štatistického úradu SR, pričom pre potreby výpočtu podpory na rok 2022 je rozhodujúca výška priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve v roku 2020, ktorá dosiahla výšku 1.133,00 Eur
2. Túto priemernú mzdu vynásobíme dvomi a dosiahneme tak sumu 2.266,00 Eur
3. Túto sumu vydelíme číslom 174 a dosiahneme 13,0229 Eur
Z takto vypočítanej sumy následne dosiahneme zákonom stanovenú maximálnu percentuálnu časť podpory vo výške 60%. Maximálna výška podpory za každú hodinu trvania predmetnej prekážky v práci na strane zamestnávateľa dosahuje tak v roku 2022 sumu vo výške 7,81 Eur. Avšak, túto podporu je možné čerpať len v limitovanom časovom období, a to v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.
Podpora pri režime skrátenej práce sa s ohľadom na uvedené javí ako efektívny nástroj pomoci zamestnávateľom aspoň čiastočného pokrytia nákladov spojených so zákonnou náhradou mzdy zamestnanca v prípade prekážky v práci na strane zamestnávateľa, čím sa potenciálne dosiahne vyššie miera zachovania pracovných miest. Podporou sú však koniec koncov hájené aj záujmy samotných zamestnancov, ktorý nebudú prepustený, bude im prispievané na náhradu mzdy štátom a zároveň ich pozíciu nebude možné zo strany zamestnávateľa zrušiť v období čerpania podpory, ako aj počas dvoch bezprostredne nasledujúcich mesiacov po skončení kalendárneho mesiaca, za ktorý bola poskytnutá podpora.
