späť na všetky články
Právo

Súkromnoprávna zodpovednosť za „vlastný názor“

17. februára 2022

V súvislosti s narastajúcim napätím v spoločnosti a s tým súvisiacou mierou intenzity zásahov do osobnosti človeka sa stále viac do popredia dostáva otázka uplatňovania súkromnoprávnej zodpovednosti za zásahy do osobnostných práv.

 

Hodnotiace úsudky ktoréhokoľvek z nás v najširšom slova zmysle, ktoré môžu svojim obsahom spôsobiť zníženie cti a dôstojnosti proti osobe voči ktorej smerujú, bývajú predmetom súdnych sporov na ochranu osobnosti. V súvislosti s uplatňovaním súdnej ochrany osobnosti človeka sa dostávajú do stretu základné subjektívne práva a slobody, najčastejšie sloboda prejavu a právo na ochranu osobnosti, osobnej cti a dobrej povesti.

 

Sloboda prejavu je definovaná v čl. 11 Charty základných práv Európskej únie nasledovne: „Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.“

 

Význam pojmu ľudská dôstojnosť nájdeme v čl. 1 Charty základných práv Európskej únie nasledovne: „Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Musí sa rešpektovať a ochraňovať.“ 

 

V prípade rozhodovania súdu o tom, či preváži sloboda slova alebo právo na ochranu osobnosti je dôležité posúdiť primeranosť zásahu do subjektívnych práv, intenzita zásahu, závažnosť a povaha tvrdenia osoby, ako i to či zasiahnutá osoba má možnosť a prostriedky na to, aby presadila svoju obranu.

 

V zmysle českej judikatúry na tomto mieste upriamime pozornosť na prvý pohľad zdanlivo protichodné nálezy Ústavného súdu Českej republiky:

 

Nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 453/03 zo dňa 11.11.2005 (Brezina vs. Zeman)

 

V uvedenom náleze sa Ústavný súd ČR priklonil v otázke stretu slobody prejavu a ochrany osobnosti, k ochrane osobnosti novinára Ivana Brezinu, ktorému Miloš Zeman, v dobe vykonávania funkcie premiéra ČR, klamlivo a opakovane zasahoval do subjektívnych práv výrokmi o skorumpovanom novinárovi. Ústavný súd vo svojom náleze uviedol, že osoba v postavení premiéra ČR, ako verejne činná osoba, má povinnosť znášať väčšiu mieru kritiky, avšak zároveň uverejňovať informácie až po náležitom overení ich pravdivosti a to najmä v situácii, keď z pozície výrazne silnejšej osoby, v zmysle dosahu tvrdenia na celú spoločnosť, výrazným spôsobom zasahuje do práva osoby v slabšom postavení, ktorej obrana by nemala tak široký dosah.

 

Nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 367/03 zo dňa 15.03.2005 (Rejžek vs. Vondráčková)

 

I v tomto náleze sa Ústavný súd ČR zaoberal stretom slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti.

 

Skutkové okolnosti: Novinár J. Rejžek vyslovil v článku hodnotový súd, ktorý podľa H. Vondráčkovej poškodzuje jej povesť spôsobom, že ju spája s osobami pochybných mravov, tzv. mafiánmi minulého režimu.

 

V uvedenom náleze sa Ústavný súd ČR priklonil k záveru, že v tomto prípade prevažuje sloboda prejavu a to z dôvodov, že ide o hodnotový súd, ktorého kontext má byť skúmaný v zmysle komplexného tvrdenia, že H. Vondráčková ako osoba verejne činná musí zniesť väčšiu mieru kritiky a má nepochybne širokú možnosť prístupu k médiám, čo i uverejnením odpovede formou rozhovoru v novinách využila. Diskusia o celospoločenských témach, ako pozadie populárnej hudby, tak nemá byť podľa názoru v tomto prípade obmedzovaná a zásahy štátnej moci do slobody prejavu by mali byť len výnimočné v prípade nutnosti.

 

 

Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (§13 ods. 2 Občianskeho zákonníka)

 

Fyzická osoba má právo domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov do jej práva na ochranu osobnosti v zmysle § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Typickým prejavom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je upustenie od neoprávneného zásahu a odstránenie jeho následkov, a to formou ospravedlnenia sa. Ak však ku dostatočnému zadosťučineniu učinením ospravedlnenia nepríde, z dôvodu, že zásah do osobnostných práv je vyššej intenzity, resp. zásah do subjektívnych práv je v značnej miere a negatívne následky sa majú za preukázané, má takto zasiahnutá osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, formou finančného zadosťučinenia.

 

V súvislosti s poskytnutím relutárnej (peňažnej) náhrady za zásah do subjektívnych práv, je súdmi SR, najmä u osôb verejne činných, výška týchto náhrad neprimerane vysoká v porovnaní s inými osobami, ktoré nie sú verejne činnými osobami. I v zmysle argumentácie nálezu ÚS ČR pod sp. zn. I. ÚS 453/03 zo dňa 11.11.2005 (Brezina vs. Zeman), ktorá poukazuje na fakt, že osoba verejne činná je povinná znášať vyššiu mieru kritiky a zároveň má nepomerne väčšie možnosti uverejnenia svojej argumentácie je neprimeranosť finančných náhrad u verejne činných osôb, v spojení s nejednotnosťou rozhodovania v zmysle hornej hranice priznaných náhrad excesom v rozhodovacom procese.

 

Aplikačná prax vo veci priznávania finančného zadosťučinenia na Slovensku je však v niektorých prípadoch zároveň v rozpore so smerovaním judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá s neprimerane vysokou finančnou náhradou spája potláčanie slobody prejavu v zmysle čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. V zmysle Rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Tolstoy Miloslavsky v. United Kingdom a rozsudku Komory z 15.07.2017 vo veci: Independent Newspapers (Ireland) Limited v. Ireland nie je neprimerane vysokým odškodnením (pre upresnenie 1.500.000,00 libier za zavádzajúce tvrdenie) naplnený legitímny cieľ, ktorým by došlo k dostatočnému zadosťučineniu. Zároveň stanovením vysokej relutárnej náhrady dochádza k intenzívnej disproporcii medzi slobodou prejavu a ochrannou osobnosti, a tým spôsobenému neprimeranému zásahu do slobody prejavu. Na druhej strane je nepochybné, aby následok za zásah do subjektívnych práv zasiahnutého mal aj mierne preventívny charakter. Je tak dôležité, aby súd dôsledne aplikoval požiadavky vyplývajúce z judikatúry ESĽP stanovujúce kritéria výpočtu výšky finančného zadosťučinenia a aby v odôvodnení rozsudku náležite vysvetlil dôvod výšky tejto náhrady.

Zároveň je dôležité, aby potlačenie slobody prejavu ako jedného z pilierov demokratickej spoločnosti nad rozumne stanovenú mieru, nemalo príliš odstrašujúci efekt pre médiá ale i spoločnosť.

 

V demokratickej spoločnosti tak musí mať sloboda prejavu vždy svoje opodstatnené miesto.

 

Autor: Denis Čech