U právnickej osoby účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa príjem z prenájmu nehnuteľnosti zdaňuje štandardne v rámci dosahovaných výnosov z prenájmu. U nájomcu, právnickej osoby účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva, ide o daňový výdavok po zaplatení. Tu treba mať na pamäti, že ako výdavok po zaplatení sa posudzuje aj výdavok priamo súvisiaci s nájmom.
Výdavkom k predmetnému príjmu je u prenajímateľa vo všeobecnosti náklad na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie tohto príjmu, zaúčtovaný v účtovníctve.
Ak prenajímateľ nehnuteľnosť odpisuje, odpis, ako daňový výdavok je limitovaný výškou časovo rozlíšenej sumy výnosov z prenájmu tohto majetku prislúchajúceho na príslušné zdaňovacie obdobie.
V praxi sa často stáva, že nájomca zhodnotí prenajaté priestory z vlastných zdrojov. Pre prenajímateľa toto predstavuje nepeňažný príjem, o ktorý je povinný upraviť základ dane z príjmov právnickej osoby.
Rovnako sa nesmie zabudnúť, ako sa postaviť k výdavkom na technické zhodnotenie po tom, ako nájomca opustí prenajatý priestor. Nájomca a prenajímateľ sa dohodnú napríklad o predaji alebo bezodplatnom prevode. Každé takéto rozhodnutie má dopad na oboch podnikateľov z pohľadu dane z príjmov právnickej osoby aj DPH, ktoré treba komplexne riešiť. Ideálne si naplánovať kroky ešte pred samotným ukončením nájomnej zmluvy.
Z pohľadu DPH je potrebné skúmať, či je nehnuteľnosť určená na bývanie, pretože prenájom takéhoto majetku je povinne oslobodený od DPH. Na druhej strane má táto skutočnosť dopady na odpočítanie DPH, prípadne uplatňovanie koeficientu a súvisiacich rozsiahlych administratívnych povinností.
Téma prenájmu nehnuteľnosti je z pohľadu daní veľmi komplexná a má široké úskalia. Každá situácia je individuálna. Správnym nastavením a včasným plánovaním sa dá vyhnúť chybám, ale aj daňovým rizikám.
