späť na všetky články
Právo

Kasačná sťažnosť v správnom súdnictve

02. júna 2022

Správne súdnictvo predstavuje špecifický druh súdneho konania, v rámci ktorého súd koná a rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch osôb v oblasti verejnej správy. Týmto súdnym konaním je tak umožnené fyzickej i právnickej osobe brániť sa voči rozhodnutiam, opatreniam ale aj nečinnosti Orgánov štátnej správy, príkladmo Ministerstiev, Úradu priemyselného vlastníctva SR, Úradu pre verejné obstarávanie SR, okresných úradov, úradov práce sociálnych vecí a rodiny, daňových a colných úradov, a pod.; Orgánov územnej samosprávy, ktorými sú samosprávne kraje (VÚC), mestá a obce a v prípade Bratislavy a Košíc i mestské časti; Orgánov záujmovej samosprávy, príklad Slovenská advokátska komora, či Slovenská lekárska komora; ale aj ďalších subjektov, ktorým bola zverená právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach iných (príkladmo NBS, SIS, základné a stredné školy, a pod.).

 

Správne súdne konanie sa vo svojom prvom a základnom stupni začína na základe návrhu, ktorým je správna žaloba. Problematiku správnych žalôb a jej zákonom stanovených predpokladov sme pritom rozoberali v našom predchádzajúcom článku (https://kreston.sk/pravo/2280/), v ktorom sa dozviete viac.

 

Za predpokladu, že o podanej správnej žalobe rozhodne súd nezákonným spôsobom, v rámci zákonnej úpravy správneho súdnictva sa nám naskytuje opravný prostriedok v podobe Kasačnej sťažnosti. S ohľadom na povahu tohto opravného prostriedku, a teda najmä na jeho smerovanie voči právoplatným rozhodnutiam, možno konštatovať, že ide o formu mimoriadneho opravného prostriedku v správnom súdnom konaní. Kasačná sťažnosť je pritom jediným opravným prostriedkom správneho súdnictva, ktorý umožňuje preskúmanie súdnych rozhodnutí.

 

Dôvody kasačnej sťažnosti

 

Avšak, kasačnou sťažnosťou je možné dožadovať sa vykonania nápravy rozhodnutia vydaného v správnom konaní len v rozsahu jeho právnej stránky. Kasačnou sťažnosťou tak nie je možné napádať rozhodnutie pre nesprávne skutkové zistenie stavu veci, jej zámerom je dosiahnuť nápravu výlučne zákonných nedostatkov rozhodnutia spočívajúcich v porušení hmotného, či procesného práva zo strany prvostupňového súdu. Uvedené je odzrkadlené aj v zákonom stanovených dôvodoch, pre ktoré možno podať kasačnú sťažnosť. Sú nimi napríklad nesúlad rozhodnutia so zákonom z dôvodu, že (i) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve; (ii) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu; (iii) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; (iv) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; a ďalšie. Tieto dôvody kasačnej sťažnosti sú pritom stanovené taxatívne, a teda nie je možné tento opravný prostriedok podať z iného, než zákonom výslovne stanoveného dôvodu.

 

Lehota a oprávnený subjekt na podanie kasačnej sťažnosti

 

Okrem prítomnosti zákonného dôvodu, základným predpokladom zákonom definovanej kasačnej sťažnosti je jej podanie v rámci stanovenej lehoty a prostredníctvom oprávneného subjektu. Kasačnú sťažnosť je nevyhnutné podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia dotknutého rozhodnutia. Táto všeobecne stanovená lehota na podanie tohto opravného prostriedku neoplatí zakaždým a zákon z nej predpokladá výnimky – napríklad, v prípade napádania rozhodnutia o správnej žalobe vo veciach zaistenia, lehota na podanie kasačnej sťažnosti je len sedem dní. Oprávneným subjektom na jej podanie je primárne ten, v neprospech koho bolo v konaní o podanej správnej žalobe rozhodnuté.

 

Následkom nedodržania vyššie uvádzaných predpokladov zákonom definovanej kasačnej sťažnosti, a teda následkom príkladmo oneskoreného podania, podania prostredníctvom neoprávnenej osoby, absencie dôvodu, etc., je odmietnutie podanej kasačnej sťažnosti zo strany súdu. V takom prípade sa tak Kasačný súd nezaoberá meritom veci, avšak podanie odmietne pre nedostatky podania.

 

Účinky kasačnej sťažnosti

 

Riadnym a včasným podaním kasačnej sťažnosti sa začína tzv. kasačné opravné konanie. Medzi účinky tohto opravného konania bezpochyby patrí (i) devolutívny účinok, v zmysle ktorého o podanom opravnom prostriedku koná a rozhoduje organizačne nadradený súd, ktorým je v tomto prípade Najvyšší správny súd; a (ii) za určitých predpokladov aj odkladný účinok, v zmysle ktorého sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia. Vo všeobecnosti však platí, že pri kasačných sťažnostiach nie je odkladný účinok prítomný, ak to vyslovene nepredpokladá zákon, alebo ak o odkladnom účinku kasačnej sťažnosti nerozhodne súd pre hrozbu závažnej ujmy.

 

Rozhodnutie o kasačnej sťažnosti

 

V rámci výsledku kasačného opravného konania, a teda konania o podanej kasačnej sťažnosti, môže Najvyšší správny súd rozhodnúť len dvomi spôsobmi. Na jednej strane môže svojím rozhodnutím kasačnú sťažnosť zamietnuť pre nedôvodnosť, na strane druhej môže napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodovanie vo veci. Najvyšší správny súd pritom nie je oprávnený rozhodovať vo veci s konečnou platnosťou, a teda nie je oprávnený vo veci vydať vlastné rozhodnutie. Avšak, v prípade, že Najvyšší správny súd zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti prvostupňovému súdu, tento prvostupňový súd je pri ďalšom konaní a rozhodovaní vo veci viazaný názorom Najvyššieho správneho súdu.

Autor: Martin Petričko