späť na všetky články
Právo

Obchodná spoločnosť versus živnosť – plusy a mínusy

18. júla 2022

V predchádzajúcom článku sme sa venovali právnym aspektom založenia a vzniku obchodných spoločností.

 

Ak sa však začínajúci podnikateľ rozhoduje o realizácii svojich podnikateľských plánov,  do úvahy prichádza i výkon podnikateľskej činnosti prostredníctvom živnostenského oprávnenia ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej aj ako „SZČO“).

 

Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

 

Táto zákonná definícia stanovuje charakteristické znaky podnikania, a síce:

  • sústavnosť výkonu činnosti – činnosť vykonávaná trvale, opakovane, resp. v pravidelných intervaloch a nie jednorazová, náhodná činnosť bez úmyslu túto činnosť opakovať,
  • samostatnosť – rozdiel od zamestnaneckého pomeru (závislosť na zamestnávateľovi), podnikateľ si sám organizuje svoju činnosť,
  • vo vlastnom mene – podnikateľ koná sám za seba,
  • na vlastnú zodpovednosť – majetkovú zodpovednosť za podnikanie nesie podnikateľ v rôznej miere v závislosti od zvolenej formy podnikateľskej entity,
  • dosahovanie zisku – nie je rozhodujúce reálne dosiahnutie zisku (teda môže ísť aj o podnikanie so stratou), ale úmysel a snaha docielenia zisku.

Konanie a zodpovednosť podnikateľa

 

Podnikateľ koná za seba svojim menom a na vlastnú zodpovednosť. Podnikateľ, ktorý je SZČO vystupuje ako fyzická osoba a zodpovedá za škodu celým svojim majetkom. Naproti tomu, v mene právnickej osoby koná štatutárny orgán na zodpovednosť tejto právnickej osoby.

 

Príklad:

Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť ako SZČO. Predmetom jeho podnikania sú zemné a výkopové práce. Pri výkopových prácach príde v ich dôsledku k preseknutiu významného optického kábla alebo poškodeniu plynovodu. SZČO v tomto prípade zodpovedá za škodu celým svojim majetkom. V takomto prípade sa škoda môže vyšplhať až do astronomických výšok, čo môže mať následný výrazný negatívny vplyv na celý majetok tejto osoby.

 

Na druhej strane, podnikateľ, ktorý vykonáva svoju činnosť prostredníctvom právnickej osoby, má obmedzenú zodpovednosť a to v rozsahu majetku spoločnosti. Navyše ručenie spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným za záväzky spoločnosti je limitované len do výšky jeho nesplateného vkladu do základného imania spoločnosti.

 

Samozrejme nie je potrebné zabúdať u právnických osôb na povinnosti konateľa (štatutárneho orgánu), ktorý je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konateľ, ktorý poruší tieto povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, je povinný nahradiť škodu, ktorú tým spôsobil.

 

Predmet podnikania

 

Predmet podnikania, ktorý si podnikateľ zvolí, je jedným z určujúcich prvkov pre rozhodnutie o územnom i kapitálovom rozsahu podnikania a v súvislosti s tým determinuje aj rozhodnutie o vhodnosti voľby tej-ktorej formy podnikania.

 

Ak je predmetom podnikania napr. odevná výroba a podnikateľ ako živnostník vyrába a predáva krajčírske výrobky sám, v malom rozsahu a neplánuje túto svoju činnosť rozšíriť, je bezpredmetné, aby ju vykonával ako právnická osoba a zvažoval prechod napríklad na s.r.o. Ak však plánuje vykonávať napríklad stavebnú činnosť, ktorá môže byť spojená s vyššou mierou vzniku škody pri výstavbe alebo následnom užívaní nehnuteľnosti, za ktorú bude podnikateľ zodpovedať, podnikateľ by mal dôrazne zvážiť vykonávanie tejto činnosti prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Takýto typ činnosti je spravidla spojený aj s vyššou mierou ziskovosti, teda aj z účtovného a daňového hľadiska bude pre podnikateľa vhodnejšie kľúč vykonávať ako s.r.o.

 

Vstupné a prevádzkové náklady

 

Jedným z faktorov pri rozhodovaní o spôsobe výkonu podnikateľskej činnosti môžu byť i vstupné a prevádzkové náklady, ktoré sú pri s.r.o. rádovo vyššie. A to v súvislosti so založením s.r.o., administratívnou záťažou ako i pri následnej prevádzke podnikateľskej činnosti prostredníctvom s.r.o., ktorá je spojená i s vyššími prevádzkovými nákladmi, napr. na vedenie účtovníctva.

 

Zhrnutie

 

Kedy sa „oplatí“ byť SZČO?

  • lokálne poskytovanie služieb či predaj tovarov,
  • nízka miera reálnych výdavkov, t.j. uplatňovanie paušálnych výdavkov,
  • nižšia pravdepodobnosť vzniku škody pri výkone činnosti alebo menší rozsah hroziacej škody,
  • malý rozsah podnikateľskej činnosti.

 

Kedy sa „oplatí“ podnikať prostredníctvom s.r.o.?

  • väčší územný rozsah podnikateľskej činnosti,
  • vyššia miera reálnych výdavkov a ich uplatňovanie,
  • vyššia pravdepodobnosť vzniku škody pri výkone činnosti alebo väčší rozsah hroziacej škody,
  • vyššie obraty spoločnosti spojené so zdaňovaním príjmov.
Autor: Denis Čech