Ako sme bližšie špecifikovali v našich predchádzajúcich právnych článkoch týkajúcich sa pohľadávok a ich špecifík, pohľadávku nemožno vnímať ako právo na plnenie od dlžníka, ktoré po celú dobu svojho trvania musí nevyhnutne spočívať na jednom a tom istom veriteľovi. Pri pohľadávkach je možné, a v aplikačnej praxi bežné, že dôjde k ich prevodu či prechodu z pôvodného veriteľa (právny predchodca) na inú, tretiu osobu nového veriteľa (právny nástupca).
Podstata postúpenia pohľadávky
Postúpenie pohľadávky predstavuje prejav autonómnej slobodnej vôle, v dôsledku ktorého dochádza k zmene v osobe veriteľa pohľadávky, a to z pôvodného veriteľa – postupcu (prevodcu), na nového veriteľa – postupníka (nadobúdateľa).
Postúpenie pohľadávky v súlade s občianskoprávnou úpravou musí byť realizované na základe písomnej zmluvy. Ide o dvojstranný právny úkon realizovaný medzi postupcom a postupníkom, bez účasti dlžníka.
Prevod postupovanej pohľadávky
Predpokladom účinnosti prevodu pohľadávky postúpením písomnou zmluvou nie je ani súhlas dlžníka, ani informovanie dlžníka o prevode. Doktrína občianskeho práva túto skutočnosť dôvodí tým, že postúpením pohľadávky nedochádza k akémukoľvek zásahu do práv a povinností dlžníka vyplývajúcich z prevádzanej pohľadávky (do obsahu pohľadávky). Uvedené zachovanie obsahu prevádzanej pohľadávky postúpením predpokladá aj zákonná úprava, ktorá vylučuje postúpenie pohľadávky v prípade, že zmenou veriteľa (prevodom) dôjde zároveň k zmene obsahu pohľadávky. Zákonná úprava zároveň umocňuje nevyhnutnosť nemennosti práv a povinností dlžníka vyplývajúcich z prevádzanej pohľadávky aj tým, že dlžníkovi zachováva aj voči postupníkovi všetky námietky proti pohľadávke, ktoré mohol uplatniť v čase postúpenia.
Účinnosťou postúpenia pohľadávky prechádza pohľadávka z postupcu na postupníka. Predmetom postúpenia je však len určitá pohľadávka, teda právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie zmluvný vzťah medzi postupcom a dlžníkom, z ktorého pohľadávka vznikla. Napríklad ak kupujúci a predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu a následne predávajúci ako postupca postúpi svoju pohľadávku voči kupujúcemu na zaplatenie kúpnej ceny na tretiu osobu (postupníka). Postupník tak nadobudol právo na plnenie v podobe zaplatenia kúpnej ceny. Akýkoľvek ostatný obsah záväzkového vzťahu (kúpnej zmluvy) medzi kupujúcim a predávajúcim (napríklad povinnosť predávajúceho odovzdať predmet kúpy, zodpovednostné vzťahy, zabezpečenie záväzku a pod.) zostáva zachovaný medzi nimi a postupník v ňom žiadnym spôsobom nefiguruje.
Postupník sa postúpením pohľadávky stáva veriteľom pohľadávky v takom stave, v akom sa nachádza v čase uskutočnenia postúpenia a aplikuje princíp tzv. identity pohľadávky. Postupovaná pohľadávka sa tak prevádza z postupcu na postupníka so všetkým jej príslušenstvom (pre bližšie vysvetlenie príslušenstva pohľadávky viď predchádzajúci právny článok) a so všetkými s ňou spojenými právami (napríklad právo na zmluvnú pokutu ako zabezpečovacie právo). Uvedené predpokladá aj ustanovenie § 254 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda k prevodu pohľadávky spolu s jej príslušenstvom a so všetkými s ňou spojenými právami nastáva priamo zo zákona a nie je to potrebné osobitne upravovať v písomnej zmluve o postúpení pohľadávky. Avšak, s ohľadom na to, že predmetné ustanovenie § 254 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dispozitívne, postupca a postupník môžu v rámci zmluvnej autonómie prechod príslušenstva a súvisiacich práv pohľadávky z postúpenia pohľadávky vylúčiť.
Pohľadávky vylúčené z postúpenia
V rámci slovenského právneho poriadku je zakotvený princíp všeobecnej prevoditeľnosti práva veriteľa na plnenie – pohľadávky. Táto generálna klauzula je však limitovaná prostredníctvom osobitných ustanovení, ktoré vymenúvajú výnimky z toho princípu.
Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá je bezvýhradne spojená s konkrétnou osobou veriteľa, a teda v prípade pohľadávky osobnej povahy. V takom prípade v zásade platí viazanosť záväzkového vzťahu na pôvodných účastníkov (veriteľa a dlžníka), nakoľko poskytnutie plnenia dlžníkom postupníkovi by sa pre jej osobný charakter míňalo povahe i účelu pohľadávky. V tomto prípade ide najmä o prípady práva na výživné, práva na náhradu za stratu na zárobku a stratu na dôchodku a práva na pozostalostnú úrazovú rentu. Postúpenie pohľadávky je zároveň vylúčené v prípade predkupného práva, práva na dôchodok a taktiež aj v prípade pohľadávok, ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou a pohľadávok, ktorých obsah by sa postúpením zmenil. Uvedený výpočet výnimiek zo všeobecnej prevoditeľnosti pohľadávok je však len demonštratívny a osobitné právne predpisy upravujú aj ďalšie špecifické výnimky.
Všetky ustanovenia obsahujúce obmedzenie prevoditeľnosti pohľadávok majú kogentný charakter, a teda nie je možné sa od nich odchýliť. Z toho dôvodu, akékoľvek dohody o postúpení pohľadávky, ktorú zo zákona nie je možné previesť, sú absolútne neplatné a nemajú právne účinky.
Oznámenie postúpenia dlžníkovi
Pri prevode pohľadávky postúpením je potrebné striktne rozlišovať účinnosť prevodu pohľadávky ako takej a nadobudnutie účinkov prevodu pohľadávky postúpením voči dlžníkovi. Samotný prevod pohľadávky nadobúda účinnosť voči postupcovi a postupníkovi dňom dohodnutým v písomnej zmluve o postúpení pohľadávky. Aby bol prevod pohľadávky účinný voči dlžníkovi, zákonná úprava Občianskeho zákonníka vyžaduje vedomosť dlžníka o takomto prevode, ktorú môže nadobudnúť alternatívne:
- Oznámením postupcu
Notifikačná povinnosť o prevode pohľadávky postúpením môže byť splnená postupcom tým, že bez zbytočného odkladu po vykonaní prevodu túto skutočnosť oznámi dlžníkovi. Dlžník v tomto prípade nie je oprávnený požadovať od postupcu preukázať, že k prevodu došlo. - Preukázaním postupníka
Notifikačná povinnosť o prevode pohľadávky postúpením môže byť alternatívne splnená aj postupníkom, a to tak, že prevod pohľadávky dlžníkovi preukáže (napríklad predložením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky).
Pokiaľ dlžník nie je informovaný o prevode pohľadávky postúpením oznámením postupcu alebo preukázaním postupníka, tento prevod voči nemu ex lege nie je účinný a je oprávnený zbaviť sa svojho dlho plnením pôvodnému veriteľovi (postupcovi). Postupca však zodpovedá za to, (i) že sa postupník nestal veriteľom postúpenej pohľadávky s dohodnutým obsahom, (ii) že dlžník splnil postupcovi dlh skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi (pred oznámením) a (iii) že postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi, výlučne v prípadoch, kedy je prevod pohľadávky postúpením dohodnutý medzi postupcom a postupníkom za odplatu.
