Je možné takmer neobmedzene zasahovať do osobnostných práv, konkrétne do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a do práva na ochranu osobných údajov a zdôvodňovať tieto zásahy zásadou transparentnosti a verejným záujmom?
Na prvé počutie asi nie. Avšak do včerajšieho dňa prevládal názor (opierajúc sa o čl. 30 Smernice EP a Rady (EÚ) 2015/849 v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018), že uverejňovanie osobných údajov konečných užívateľov výhod v registroch je možné takpovediac neobmedzene. V praxi sa tento článok smernice pretavil do zverejňovania údajov o konečných užívateľoch výhod (UBO) v RPVS či v Registri právnických osôb, v ktorých si každý z nás vie osobné údaje ľahko dohľadať. A to rovno v režime „ktokoľvek a kdekoľvek“.
Veľká komora Súdneho dvora EÚ, skladajúca sa z 15 sudcov, však vo svojom významnom Rozsudku v spojených veciach C‑37/20 a C‑601/20 dňa 22.11.2022 rozhodla o tom, že prístup k osobným údajom KÚV (UBO) nemá byť neobmedzený a pre kohokoľvek (Rozhodnutie o neplatnosti článku 1 bod 15 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018).
Pozn. znenie článku 1 bod 15 písm. c) smernice EP a Rady (EÚ) 2018/843:
Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie o vlastníckych právach prístupné v každom prípade pre:
- a) príslušné orgány a FIU, a to bez obmedzenia;
- b) povinné subjekty, a to v rámci povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II;
- c) komukoľvek zo širokej verejnosti.
Pre upresnenie uvádzame i pôvodné znenie článku 30, bod 5. Smernice EP a Rady (EÚ) 2015/849:
Členské Štáty zabezpečia, aby boli informácie o vlastníckych právach prístupné v každom prípade pre:
- a) príslušné orgány a FIU, a to bez obmedzenia;
- b) povinné subjekty, a to v rámci povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II;
- c) každú osobu alebo organizáciu, ktorá môže preukázať legitímny záujem.
Do prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 bolo potrebné preukazovať legitímny záujem k získaniu prístupu k osobným údajom KÚV (UBO), čo však podľa EP a Rady z dôvodu ťažkostí s presným vymedzeným predpokladov a podmienok legitímneho záujmu prinášalo aplikačné problémy a preto sa rozhodli pre úpravu vyššie uvedeného bodu Smernice 2018/849.
Súd vo svojom rozhodnutí však teraz konštatoval, že síce bola dodržaná zákonnosť (prijatie smernice 2018/849) pri obmedzení výkonu práv a slobôd v zmysle čl. 52 ods. 1 Charty, avšak nebolo dostatočne preukázané, že rozšírenie okruhu oprávnených osôb (argumentácia transparentnosti), ktoré zasahujú do osobnostných práv KÚV (UBO), je primerané vo vzťahu k cieľu, ktorý zahŕňa najmä vyváženie dôležitosti cieľa a závažnosti uvedeného zásahu. Mimo iného taktiež konštatoval, že zásadu transparentnosti (čl. 15 SFEU) nemožno ako takú považovať za cieľ všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť takto značný zásah. Súd zároveň nevidel v rozšírení okruhu oprávnených osôb také prínosy, ktoré by oprávňovali tieto značné zásahy do osobnostných práv KÚV (UBO).
Vo svetle vyššie uvedeného tak bude zaujímavé sledovať, aký bude mať toto rozhodnutie dopad na Register partnerov verejného sektora či na Register právnických osôb, z ktorých pri aktuálnej právnej úprave je možné ľahko zistiť konečného užívateľa výhod a jeho detailné osobné údaje.
Celý rozsudok je prístupný i v slovenskom jazyku na tejto adrese: Rozsudok SD EU z 22.11.2022
