Čo je to pohľadávka a ako vzniká?
Predpokladom existencie pohľadávky je vždy vznik a existencia záväzkového vzťahu. Pohľadávka predstavuje subjektívne právo jedného subjektu požadovať od druhého subjektu toho istého záväzkového vzťahu určité plnenie, t. j. požadovať aby niečo dal (predal, zaplatil, vrátil, etc.), aby niečo konal (určitú prácu, etc.) alebo niečo nekonal, či strpel (strpel prejazd cez svoj pozemok).
Záväzkový vzťah, ako základný predpoklad vzniku samotnej pohľadávky, môže vzniknúť viacerými spôsobmi. Záväzkové vzťahy vznikajú:
- z právnych úkonov, a teda najmä zo zmlúv (pri kúpnej zmluve spočíva pohľadávka v práve predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, pri nájomnej zmluve spočíva pohľadávka v práve nájomníka na užívanie predmetu nájmu, pri zmluve o diel spočíva pohľadávka v práve objednávateľa na vyhotovenie diela);
- z protiprávnych úkonov (spôsobením škody vzniká pohľadávka poškodeného spočívajúca v práve na náhradu škody);
- úradným rozhodnutím, najmä rozhodnutím súdu (rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k veci v prospech jedného zo spoluvlastníkov zakladá pohľadávku spočívajúcu v práve druhého spoluvlastníka na odovzdanie predmetnej veci); a
- z iných právnych skutočností predpokladaných zákonom (v prípade nájdenia veci vzniká pohľadávka spočívajúca v práve nálezcu na nálezné a na náhradu potrebných výdavkov podľa § 135 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Opakom pohľadávky (práva) je záväzok (povinnosť). Z toho dôvodu okolnosť, ktorá je pre jedného pohľadávkou (právom), musí byť pre druhého záväzkom (povinnosťou). Podľa toho, kto má pohľadávku a kto záväzok, vieme taktiež aj pomenovať jednotlivé strany – ten kto vlastní pohľadávku je veriteľ a ten kto vlastní záväzok je dlžník.
Pohľadávka, ako právo je pritom majetkom osoby, ktorej patrí. Ak ste preto majiteľom pohľadávky, môžete ju napríklad predať (postúpiť na inú osobu), vložiť ju ako vklad do obchodnej spoločnosti, alebo ju môžu po Vás dediť iní.
Pohľadávky je možné zároveň rozlišovať podľa rôznych kritérií. Spomedzi všetkých je potrebné spomenúť peňažné pohľadávky, pri ktorých je možné plnenie vyjadriť v peniazoch; a nepeňažné pohľadávky, pri ktorých plnenie spočíva v odovzdaní
resp. vrátení veci (inej než peňazí), v určitom konaní alebo nekonaní. Zaujímavosťou je, že jedna a tá istá pohľadávka môže patriť viacerým veriteľom a zároveň môže smerovať voči viacerým dlžníkom – v takýchto prípadoch hovoríme o tzv. pluralite subjektov.
K peňažnej pohľadávke prislúcha tzv. príslušenstvo. Pod príslušenstvom pohľadávky pritom rozumieme úroky, a to tak zmluvné úroky, ako aj úroky z omeškania; poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
Zároveň však nie je pravidlom, že pohľadávka ako právo na plnenie zakladá oprávnenie požadovať plnenie od momentu vzniku záväzkového vzťahu. Tu hovoríme o tzv. splatnosti pohľadávky. Príkladmo, v prípade poskytnutia peňažnej pôžičky na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke, vznikom tohto záväzkového vzťahu (uzatvorením zmluvy o pôžičke) nemusí vzniknúť hneď aj právo veriteľa požadovať od dlžníka vrátenie pôžičky, nakoľko na jej vrátenie je veriteľ oprávnený až od momentu dohodnutého v zmluve resp. na vyzvanie veriteľa. Taktiež napríklad aj pri zmluve o nájme má nájomník právo na požadovanie plnenia v podobe užívania predmetu nájmu až od dátumu dohodnutého s prenajímateľom.
Ako zanikajú pohľadávky?
Prítomnosť pohľadávky, ako je uvedené aj vyššie, predpokladá vždy existenciu záväzkového vzťahu. Pohľadávka totiž predstavuje súčasť záväzkového vzťahu, a teda z týchto dôvodov pohľadávka zaniká spolu so zánikom záväzkového vzťahu.
Zákon, a to konkrétne Občiansky zákonník vo svojej ôsmej časti, vymenúva značné množstvo skutočností zapríčiňujúcich zánik záväzkového vzťahu, a to s ohľadom na rozmanitosť dôvodov zániku. K zániku záväzkového vzťahu a spolu s ním tak aj k zániku pohľadávky dochádza na základe:
- právnych úkonov, a teda: splnením, jednostranným započítaním, výpoveďou, odstúpením, či dohodou (o novácii, vzdaní sa práva alebo odpustení dlhu, o zrušení záväzku, o urovnaní a o započítaní);
- právnych udalostí, a teda: smrťou dlžníka alebo veriteľa, uplynutím času, splynutím, či nemožnosťou plnenia;
- právneho úkonu a právnej udalosti, a to: neuplatnením práva;
- rozhodnutia štátneho orgánu.
Na tomto mieste je však potrebné podotknúť, že k zániku záväzkového vzťahu môže dôjsť aj bez splnenia samotného záväzku, a teda bez poskytnutia plnenia, na ktoré má veriteľ právo (pohľadávka), napr. v dôsledku odpustenia dlhu, v dôsledku nemožnosti plnenia alebo uplynutím času.
V závere možno rezumovať, že pohľadávka predstavuje právo osoby na plnenie, ktoré plnenie spočíva v povinnosti (záväzku) inej osoby, na ktorú sa zaviazala v záväzkovom vzťahu medzi nimi. Existencia pohľadávky, a teda jej vznik a zánik, závisí práve od trvania predmetného záväzkového vzťahu, a to aj s ohľadom na to, že pohľadávka ako taká tvorí súčasť záväzkového vzťahu.
