Daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) je svojou podstatou všeobecnou nepriamou daňou spotrebného charakteru. Je viacstupňová a vyberá sa v každej fáze výroby a distribúcie. V závere zaťažuje konečnú spotrebu. Mechanizmus DPH je v podmienkach SR upravený zákonom o DPH, ktorý vychádza z legislatívy Európskej únie (EÚ) v danej oblasti.
Pri posudzovaní konania vo verejnom záujme treba vychádzať zo skutočností, že hlavné činnosti sú zamerané predovšetkým na plnenie úloh štátu alebo úloh územnej samosprávy. Orgány verejnej správy konajú vo verejnom záujme, resp. prijímateľom ich činností je vo všeobecnosti verejnosť. Orgány verejnej správy nie sú zdaniteľnými osobami pre účely DPH, ak konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti. Existujú však výnimky z tohto všeobecného pravidla, ktoré treba osobitne skúmať v každom a konkrétnom zdaniteľnom obchode.
Ak orgán verejnej správy, ktorý je zdaniteľnou osobou a platiteľom DPH, obstaráva procesom verejného obstarávania tovary alebo služby, má povinnosť skúmať, či toto obstarávanie súvisí s činnosťou, na základe ktorej sa stal zdaniteľnou osobou, resp. platiteľom DPH podľa zákona o DPH. Táto skutočnosť má následne vplyv na právo na odpočítanie DPH.
ORGÁNY VEREJNEJ MOCI AKO ZDANITEĽNÁ OSOBA
Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou:
- ak orgán verejnej moci vykonáva činnosť, ktorá môže svojím charakterom konkurovať činnosti podnikateľa, avšak len v prípade, ak výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž. Každý prípad takto vykonávanej činnosti orgánom verejnej moci je nutné posúdiť individuálne, keďže zákon neustanovuje kritériá pre posúdenie výrazného narušenia hospodárskej súťaže;
- ak uskutočňujú činnosti uvedené v prílohe č. 8 zákona o DPH (napr. telekomunikačné služby, prístavné a letiskové služby, prepravu osôb, reklamné služby, služby cestovného ruchu) za predpokladu, že ich nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu. Mieru zanedbateľného rozsahu zákon nedefinuje, preto treba posúdiť každý prípad individuálne. Kritériom pre posúdenie miery zanedbateľného rozsahu môže byť napríklad dosahovaný obrat z činností alebo miera sústavnosti vykonávanej činnosti.
V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, právnická osoba sa nepovažuje za zdaniteľnú osobu na účely DPH pokiaľ sú kumulatívne splnené dve podmienky:
- výkon činností subjektom, ktorý sa spravuje verejným právom;
- výkon činností v postavení orgánu verejnej moci.
Podľa ustálenej judikatúry (napr. Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-182/17 Nayszénás Telepulésszolgáltatási Nonprofit Kft.) a výkladu článku 13 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“), právnické osoby založené podľa súkromného práva, ktorých vlastníkom je orgán verejnej moci (obec), sú považované za zdaniteľné osoby, keďže nemajú postavenie osoby verejnej moci a výkon ich činnosti sa nespravuje verejným právom. Ak takáto právnická osoba plní podľa zmluvy uzavretej medzi touto spoločnosťou a orgánom verejnej moci (obec) určité úlohy verejného orgánu (obce) vo verejnom záujme, táto činnosť podlieha DPH, pokiaľ ide o ekonomickú činnosť podľa článku 9 ods. 1 smernice o DPH.
Ďalej, Súdny dvor EÚ vo veci C-288/07 uviedol, že zásada daňovej neutrality bráni tomu, aby s podnikateľskými subjektmi, ktoré vykonávajú činnosti rovnako, bolo v oblasti vyberania DPH zaobchádzané odlišne. Súdny dvor EÚ vo výroku uvedeného rozsudku uviedol, že „článok 4 ods. 5 druhý pododsek šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa má vykladať tak, že výrazné narušenia hospodárskej súťaže, ku ktorým by viedlo nepodliehanie verejnoprávnych subjektov konajúcich v postavení verejných orgánov dani, sa majú posudzovať vzhľadom na predmetnú činnosť ako takú, bez toho, aby sa toto posúdenie týkalo konkrétneho miestneho trhu“. Na otázku, či sa pojem „viedlo by“ k výraznému narušeniu hospodárskej súťaže má vykladať tak, že zohľadňuje výlučne skutočnú hospodársku súťaž, alebo tak, že sa vzťahuje tiež na potenciálnu hospodársku súťaž, Súdny dvor EÚ dospel k záveru, že nepodliehanie týchto subjektov DPH je prípustné, pokiaľ sú tieto činnosti zanedbateľné, predpokladajúc, že z nich vyplývajúce narušenia hospodárskej súťaže sú rovnako zanedbateľné. Pojem „výrazné“ podľa uvedenej smernice 77/388/EHS sa má chápať v tom zmysle, že skutočné alebo potenciálne narušenia hospodárskej súťaže majú byť viac než zanedbateľné.
Celý článok nájdete ako registrovaní užívatelia portálu Verejné obstarávanie v praxi – www.vovpraxi.sk alebo Vám ho radi zašleme na vyžiadanie, stačí napísať na náš e-mail marketing@kreston.sk.
