Miesto daňovej rezidencie, teda miesta, kde sa bude zdaňovať príjem daňovníka, sa v podmienkach Slovenskej republiky určuje na základe § 2 ods. d) a e) zákona č. 595/2003 Z.z. Zákon o dani z príjmov. Zákon rozlišuje medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou. V závislosti od toho sa určí, či sa budú za predmet dane považovať príjmy (výnosy) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky aj zahraničia, alebo iba tie príjmy (výnosy) ktoré boli v danom roku získané zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
Určenie, do ktorej kategórie sa daňovník ako fyzická osoba zaradí, sa zistí podľa zákonom vymedzených kritérií, ktorými sú miesto trvalého pobytu, bydlisko či miesto obvyklého zdržiavania sa. Daňovník ako fyzická osoba je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko, alebo sa zdržiava na území Slovenskej republiky aspoň 183 dní v danom kalendárnom roku. Pri právnickej osoby sa posudzuje skutočnosť, či má sídlo, resp. miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky.
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou je osoba, ktorá sa v dôsledku uplatnenia medzinárodnej zmluvy považuje za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom zmluvnom štáte, alebo ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia.
U daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sú predmetom dane iba tie príjmy, ktoré boli plynúce zo zdrojov získaných na území Slovenskej republiky, zatiaľ čo daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je povinný zdaniť tie príjmy, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky ako aj zo zdrojov v zahraničí. Hovoríme o tzv. zdanení celosvetových prímov.
V praxi môže nastať situácia, kedy sa daňovník považuje za daňového rezidenta v dvoch, resp. viacerých zmluvných štátoch. Ako príklad môžeme uviesť fyzickú osobu, ktorá má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, avšak v príslušnom roku sa zdržiavala väčšinu roku v Českej republike. Podľa ZDP je daňovníkom o neobmedzenou daňovou povinnosťou na Slovensku, avšak na základe legislatívy Českej republiky je považovaný za daňového rezidenta Českej republiky, teda dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. (§ z ods. 2 zákona č. 586/1992 Sb. Zákon české národní rady o daní z příjmů). V takomto prípade sa bude daňová rezidencia posudzovať podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, v ktorej sú stanovené rozhraničujúce kritériá.
Ak je fyzická osoba rezidentom oboch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie v súlade s príslušnou zmluvou o dvojitom zdanení, pričom sa postupuje v nasledovnom poradí:
a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má stály byt; ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov);
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne dôležitých záujmov alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava;
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym občanom;
d) ak je táto osoba štátnym občanom oboch štátov alebo žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
• existencia stáleho bytu
V prípade existencie stáleho bytu v jednom zo zmluvných štátov je dôležité preukázať jeho existenciu a skutočnosť že tento byt je osobe trvalo dostupný. Stály byt musí spĺňať podmienky na trvalé bývanie.
Daňovník musí okrem existencie stáleho bytu preukázať tiež skutočnosť, že byt svojím charakterom a zariadením poskytuje možnosť jeho stáleho použitia, teda že je trvalo dostupným. Byt nie je stálym (trvalo dostupným) bytom, ak je určené alebo využívané iba na príležitostné bývanie na účely pobytu ktorý, s ohľadom na dôvody a okolnosti takéhoto pobytu, je krátkodobý (napr. priestory využívané na účely návštev, cestovania, pracovných ciest, či krátkodobého vzdelávania a kurzov). Stálym bytom tak nie je napr. hotel, či iné ubytovacie zariadenie určené, resp. slúžiace iba na príležitostné krátkodobé bývanie. Uvedené neplatí v prípade, keď má fyzická osoba dlhodobo dohodnuté ubytovanie, vtedy sa považuje za trvalé.
Dôkazy, ktoré určujú existenciu stáleho bytu sú napríklad: výpisy z katastra nehnuteľností, zmluvy o nadobudnutí a vlastníctve nehnuteľností (bývania) daňovníka alebo jeho rodiny, nájomné zmluvy, povolenia na trvalý pobyt daňovníka a jeho rodiny a pod.
• určenie strediska životných záujmov
Ak má daňovník k dispozícii stály byt v oboch krajinách, rezidencia sa ďalej posudzuje podľa toho, kde má stredisko životných záujmov. Posudzuje sa, vo vzťahu ku ktorému štátu má osoba užšie osobné a hospodárske vzťahy (napr. rodinné, sociálne, ekonomické vzťahy daňovníka, zamestnanie, miesto podnikania, a iné.)
Ako dôkazné prostriedky môžu byť použité napr. ohlásenie skončenia trvalého pobytu, resp. získanie povolenia na stanovený druh pobytu v určitom štáte, udelenie povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov v inom štáte, zmluvy o uzatvorení životných, sociálnych a zdravotných poistení, vyvíjanie rôznych ekonomických aktivít, nadobudnutie nehnuteľností v zahraničí a preukázanie vlastníctva výpisom z katastra nehnuteľností, nájomné zmluvy, pracovnoprávny vzťah uzatvorený na dobu neurčitú, potvrdenia o návšteve školy daňovníka alebo jeho rodiny, obchodné kontrakty, dôkazy o vzťahoch daňovníka k sociálnym, politickým, kultúrnym alebo iným organizáciám, resp. iné doklady preukazujúce užšie rodinné a sociálne vzťahy v zmluvnom štáte, majetkové pomery, politické, obchodné a kultúrne aktivity.
• určenie štátu, v ktorom sa osoba obvykle zdržiava
Kritérium sa využíva v prípade, ak má daňovník k dispozícii stály byt v oboch zmluvných štátoch alebo naopak, ak nemá k dispozícii stály byť ani v jednom zo zmluvných štátov.
Na účely posudzovania kritéria „obvyklého zdržiavania sa“ daňovníka sa počas daného dlhšieho časového obdobia zisťuje pobyt (fyzická prítomnosť) tohto daňovníka na území obidvoch zmluvných štátov a porovnáva sa, na území ktorého z týchto zmluvných štátov sa počas tohto obdobia daňovník fyzicky zdržiava obvyklým spôsobom viac.
Pri určení zmluvného štátu, v ktorom sa daňovník fyzicky zdržiava častejšie, sa do porovnávania fyzickej prítomnosti daňovníka v dotknutých zmluvných štátoch zahŕňajú len pobyty obvyklé, ktoré sú, s ohľadom na ich početnosť, trvanie, opakovanosť a pravidelnosť, súčasťou ustálenej rutiny života a zvyklostí daňovníka v danom časovom období. Do predmetného porovnávania v danom časovom období sa naopak nezahŕňa fyzická prítomnosť daňovníka v dotknutých štátoch, ktorá je svojim charakterom náhodná, príležitostná, či nepravidelná.
• štátna príslušnosť
Na preukázanie slúži doklad o štátnom občianstve vydaný príslušnou inštitúciou. Štátne občianstvo Slovenskej republiky sa preukazuje platným osvedčením o štátnom občianstve Slovenskej republiky, platným občianskym preukazom, platným cestovným pasom alebo potvrdením príslušného obvodného úradu v sídle kraja.
• vzájomná dohoda
Ak sa po posúdení všetkých vyššie uvedených kritérií nedôjde k určeniu daňovej rezidencie v dôsledku, že daná osoba je štátnym občanom oboch štátov alebo žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
Určenie daňovej rezidencie ďalej aplikujeme na príklade daňovníka, ktorý má trvalý pobyt vo vlastnom byte, nachádzajúcom sa na území SR, avšak väčšinu roka strávil na území ČR v byte v jeho osobnom vlastníctve, kde býval spolu s manželkou zamestnanou v českej spoločnosti. Zároveň na území ČR vykonával väčšinu svojej podnikateľskej činnosti. Pri určení daňovej rezidencie bude vychádzať z rozhraničujúcich kritérií v zmysle Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej s Českou republikou. Keďže stály byt má vo vlastníctve v oboch krajinách, postupuje posúdením, ku ktorej krajine má užšie osobné a hospodárske vzťahy. V tomto prípade budeme uvažovať, že užšie ekonomické a hospodárske vzťahy má v súvislosti s Českou republikou, teda je jej daňovým rezidentom.
