Správna žaloba v našom Slovenskom právnom poriadku predstavuje inštitút, prostredníctvom ktorého je subjektu práva umožnené domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv a právom chránených záujmov proti rozhodnutiu, alebo opatreniu orgánu verejnej správy v rámci správneho súdnictva. Pod orgánmi verejnej správy je pritom pre potreby správnej žaloby a jej právnej úpravy potrebné vnímať výlučne:
1. orgány štátnej správy, ktorými sú príkladmo Vláda Slovenskej republiky, ministerstvá, ale aj okresné úrady;
2. orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
3. orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
4. právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
5. štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
Avšak, právna úprava správnej žaloby, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“), výslovne vylučuje niektoré konkrétne druhy rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy z možnosti ich preskúmania.
Správnou žalobou tak nie je možné domáhať sa ochrany subjektívnych práv a právom chránených záujmov napríklad:
– vo vzťahu k rozhodnutiu, voči ktorému dotknutý subjekt nevyužil všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mal k dispozícii,
– vo vzťahu k rozhodnutiam či opatreniam, ktoré sú len predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, a zároveň nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach dotknutého subjektu, alebo aj
– vo vzťahu k rozhodnutiu či opatreniu vo veci súkromnoprávnych sporov a iných súkromnoprávnych veciach, kde je daná právomoc súdu v civilnom procese (podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov).
Zároveň, okrem obmedzení konania a rozhodovania v rámci správneho súdnictva, čo sa predmetu správnej žaloby týka, Správny súdny poriadok stavuje aj ďalšie obmedzenie, a to časové. Správnu žalobu je v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku možné podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, v ktorom bolo dotknutému subjektu oznámené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, proti ktorému má záujem podať správnu žalobu. Predmetné oznámenie je pritom realizované prostredníctvom doručenia znenia rozhodnutia či opatrenia, a teda spravidla počnúc dňom doručenia začína plynúť uvedená dvojmesačná lehota. Takto koncipovaná lehota na podanie správnej žaloby je pritom striktná a jej zmeškanie nie je možné odpustiť.
Špecifikom správnej žaloby je aj jej prípadný odkladný účinok. Podaná správna žaloba, ktorá je súladná so zákonnými predpokladmi jej uplatnenia, totižto vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, a teda podaním správnej žaloby nenastáva odklad právoplatnosti a vykonateľnosti napádaného rozhodnutia, či opatrenia. O odkladnom účinku správnej žaloby však môže byť na návrh dotknutého subjektu rozhodnuté, avšak len za predpokladu existencie Správnym súdnym poriadkom stanovených podmienok. O odkladnom účinku správnej žaloby je možné príslušným súdom rozhodnúť v prípade, ak:
– by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a kumulatívne priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom;
– ak napadnuté rozhodnutie či opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie;
Čo sa týka samotného konania o podanej správnej žalobe, táto nie je predmetom konania a rozhodovania všeobecných súdov, avšak, Súdny správny poriadok koncipuje pre správne súdnictvo osobitnú príslušnosť tzv. správnym súdom. Táto osobitne určená príslušnosť správneho súdnictva dáva právomoc konať a rozhodovať o správnych žalobách vo všeobecnosti do rúk Krajským súdom. Následné určenie konkrétneho Krajského súdu spomedzi všetkých pôsobiacich v rámci územia Slovenskej republiky závisí od sídla orgánu verejnej správy, ktorý napádané rozhodnutie, či opatrenie vydal. A teda, o podanej správnej žalobe koná a rozhoduje ten Krajský súd, v obvode ktorého má sídlo dotknutý orgán verejnej správy.
Výsledkom správneho konania o podanej správnej žalobe môžu byť tri rôzne rozhodnutia.
V prvom rade, ak súd pri zisťovaní splnenia zákonných predpokladov správnej žaloby (pred preskúmavaním merita veci) zistí nedostatky, správnu žalobu odmietne. Odmietnuť správnu žalobu môže správny súd aj v prípade, ak v totožnej veci bolo v rámci správneho súdnictva už právoplatne rozhodnuté, alebo ak sa o tej istej veci toho istého žalobcu vedie už iné, skôr začaté konanie.
V druhom rade môže správny súd po meritórnom preskúmaní veci správnu žalobu zamietnuť pre jej nedôvodnosť.
A v poslednom, treťom rade môže správny súd podanej správnej žalobe vyhovieť a napádané rozhodnutie, či opatrenie zrušiť, prípadne zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodovanie.
Nadväzujúc na naše predchádzajúce články týkajúce sa riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci daňového konania (o ktorých sa dočítate viac TU), aj daňové konanie a v ňom vydané rozhodnutie je preskúmateľné v rámci správneho súdnictva, a to z dôvodu, že orgány, ktoré konajú a rozhodujú v daňovom konaní majú postavenie orgánu verejnej správy pre potreby Správneho súdneho poriadku. Z uvedeného dôvodu je možné pri splnení všetkých zákonných predpokladov stanovených v Správnom súdnom poriadku, ktoré sme rozoberali v tomto článku vyššie, možné aj voči daňovému rozhodnutiu podať správnu žalobu.
