„Humanum est errare, sed diabolicum perseverare.“ – Aurelius Augustinus
„Mýliť sa je ľudské, no zotrvať v omyle diabolské“
Vyššie uvedený notoricky známy výrok dokonale vystihuje dôvod, pre ktorý procesnoprávna úprava jednotlivých právnych odvetví (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok, Daňový poriadok a pod.) v sebe obsahuje inštitúty opravného prostriedku v konaní. Ten dôvod je prozaicky jednoduchý a spočíva v ľudskej omylnosti, ktorej výsledkom je nesprávne úradné či súdne rozhodnutie. Je pritom absolútne irelevantné, či príčiny nesprávneho rozhodnutia spočívajú v pochybení osoby uskutočňujúcej rozhodnutie, alebo sú od vedomia, znalostí a vôle tejto osoby v celku nezávislé. Podstatou a cieľom opravných prostriedkov je odstrániť stav, v ktorom je z akýchkoľvek dôvodov prítomné právne, či skutkovo nesprávne rozhodnutie. Sledovaným cieľom prítomnosti opravných prostriedkov v procesnoprávnych právnych predpisoch jednotlivých právnych odvetví je tak zachovanie právnej istoty účastníkov konania vo vzťahu k výsledku procesného postupu, a to zamedzením možnej arbitrárnosti, a teda svojvôle oprávnenej osoby pri rozhodovaní, najmä však aj dosiahnutie efektívnej ochrany práv a oprávnených záujmov dotknutej osoby.
Zo všeobecného procesnoprávneho hľadiska sa opravné prostriedky rozdeľujú na riadne a mimoriadne. Základný a hlavný rozdiel medzi uvedenými druhmi opravných prostriedkov spočíva v tom, že zatiaľ čo riadnymi opravnými prostriedkami je možné dožadovať sa preskúmania a následnej nápravy tvrdenej nesprávnosti rozhodnutia, ktoré do daného momentu ešte nenadobudlo právoplatnosť, v prípade mimoriadnych opravných prostriedkov je preskúmanie a náprava tvrdenej nesprávnosti žiadaná vo vzťahu k už právoplatnému rozhodnutiu.
Inak tomu nie je ani v daňovom konaní, v rámci ktorého základný procesnoprávny predpis, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“), rozdeľuje opravné prostriedky voči rozhodnutiu oprávnenej osoby – Správcu dane, na riadne a mimoriadne opravné prostriedky. V tejto časti nášho článku Vám priblížime jednotlivé typy riadnych opravných prostriedkov daňového konania, a to z hľadiska ich znakov a aj vzájomných rozdielov.
RIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
Tak ako uvádzame vyššie, aj v daňovom konaní je možné uplatniť riadne opravné prostriedky výlučne voči rozhodnutiam, ktoré ešte nenadobudli právoplatnosť, a tým prejaviť svoju nespokojnosť s takýmto rozhodnutím Správcu dane, poukazujúc pritom na konkrétne nedostatky rozhodnutia. Samotná neodôvodnená nespokojnosť dotknutého subjektu s rozhodnutím však nezakladá právo na podanie riadneho opravného prostriedku, resp. na preskúmanie určitého rozhodnutia. Na podanie riadneho opravného prostriedku a následný prieskum dotknutého rozhodnutia je v každom prípade potrebné splnenie predpokladov toho-ktorého riadneho opravného prostriedku, ktoré sú stanovené jednotlivými ustanoveniami Daňového poriadku. Medzi riadne opravné prostriedky v daňovom konaní zaraďujeme:
1. Odvolanie
Odvolanie predstavuje najčastejšiu formu uplatňovaného riadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiam Správcu dane. Tento opravný prostriedok je však možné podať len voči takému rozhodnutiu Správcu dane, ktoré (i) bolo vydané v prvom stupni, (ii) Daňový poriadok podanie odvolania voči predmetnému rozhodnutiu nevylučuje a (iii) zároveň do momentu podania nenadobudlo napádané rozhodnutie právoplatnosť.
Medzi rozhodnutia, ktoré sú na základe dikcie Daňového poriadku z možnosti ich preskúmania v odvolacom konaní vylúčené, a teda nie je možné voči nim podať odvolanie, patria príkladmo Rozhodnutie o vylúčení zástupcu zo správy daní (§ 10), Rozhodnutie o uložení povinnosti viesť a predkladať záznamy (§ 51), Rozhodnutie o odklade platenia dane, Rozhodnutie o platení dane v splátkach (§ 57), etc.
V daňovom konaní podľa ustanovenia § 63 ods. 9 Daňového poriadku platí, že: „Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.“ Z uvedeného vyplýva, že právoplatnosť rozhodnutia nastáva dňom nasledujúcim po dni, v ktorom márne uplynul posledný deň lehoty na podanie odvolania. Základným predpokladom na dodržanie „neprávoplatnosti“ rozhodnutia, voči ktorému máme záujem podať odvolanie, je tak dodržanie stanovenej lehoty na jeho podanie. Vo vzťahu k odvolaniu je pritom Daňovým poriadkom stanovená lehota na jeho podanie v dĺžke 30 dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bolo predmetné rozhodnutie Správcu dane preukázateľne doručené dotknutému daňovému subjektu.
Podanie odvolania vo veci má určité účinky na prebiehajúce konanie, ako aj na napadnuté rozhodnutie Správcu dane. V prvom rade je v zmysle Daňového poriadku riadne podanému odvolaniu priznaný odkladný a devolutívny účinok. Odkladný účinok v jednoduchosti povedané spôsobuje odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia až do momentu právoplatného rozhodnutia odvolacieho orgánu vo veci. Devolutívny účinok vo veci spôsobuje presun vecnej príslušnosti rozhodujúceho orgánu, a to z prvostupňového orgánu (Správcu dane) na druhostupňový orgán, oprávnený konať a rozhodovať v odvolacom konaní. Odvolacím orgánom je spravidla Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
2. Námietka
Námietka predstavuje riadny opravný prostriedok daňového konania, ktorú je možné uplatniť výlučne v prípadoch, keď to predpokladá zákon. Príkladmo je tak možné námietku v zmysle Daňového poriadku podať voči Záväznému stanovisku, ak neobsahuje všetky žiadané skutočnosti (§ 53b), voči Oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti (§ 53d), voči nezrovnalostiam zisteným v elektronickom výpise z osobného účtu (§ 56), voči výzve na zaplatenie daňového nedoplatku (§ 80), etc.
Námietke nie je priznaný odkladný a ani devolutívny účinok. O podanej námietke tak rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje a zároveň podaná námietka nemá vplyv na prípadnú právoplatnosť a vykonateľnosť procesného úkonu. Lehota na podanie tohto riadneho opravného prostriedku nie je daná generálnym ustanovením, je však stanovená v každom jednotlivom prípade osobitne.
Daňový poriadok svojím znením a systematickým usporiadaním predpokladá teda dva samostatné riadne opravné prostriedky. Každý z nich má pritom svoje osobitosti, najmä však každý smeruje voči rozdielnym druhom procesných úkonov Správcu dane v daňovom konaní. Pokiaľ sa chcete dozvedieť viac aj o mimoriadnych opravných prostriedkoch v zmysle úpravy Daňového poriadku, tejto problematike sa budeme venovať v našom bezprostredne nasledujúcom právnom článku, ktorý nájdete TU:
Opravné prostriedky v daňovom konaní – mimoriadne opravné prostriedky
